Preskočiť na obsah
Andrijan Turan

Autor

Andrijan Turan

Publikované: 
Názory|Názor

Firmu Levis som súkromne odpísal. Ako som si chcel a nekúpil drahé a kvalitné rifle

BRATISLAVA – Rifle uznávam odmalička. Vyrastal som v 60. až 70. rokoch, kedy bol tento pracovný odev amerických zlatokopov ikonou. Pre nás, deti spoza nesprávnej strany železnej opony, znamenali rifle, či ak chcete džínsy, čosi ako zásadný symbol. Kto ich nenosil, bol na základnej lúzrom.

Džínsy sú pre mňa aj dnes odevom revolty a odporu voči systému. Obdivu k Amerike, jej filmových hrdinom. Tí boli pre nás, pubertálnych a postpubertálnych šarvancov, pokračovateľmi hrdinov Divokého Západu. Veď aj James Dean, či Marlon Brando, alebo iní zbojníci z Hollywoodu, rifle radi nosili. A dokonca občas aj vo svojich filmoch.

No kúpiť si za socíku poriadne rifle bol trochu problém. Legálne sa to dalo v Tuzexe, kde ste si za bony či valuty kúpili aj tento odev. Parádne rifle značky Lee, Wrangler, Superrifle, Levis ste si v 70. rokoch mohli kúpiť aj za 100 bonov. Čo bolo 500 Kčs, tretina lepšej výplaty.

Boli tak pevné, tvrdé a vystužené farbivom, že stáli pri stene ako metla. Najprv ste ich museli dvakrát oprať, aby masívne pustili indigo. Podobné rifle vám vydržali aj 7 rokov. Boli skoro nezničiteľné.

Okolo Vianoc som sa vybral do bratislavských obchodov si takého rifle kúpiť. Vsadil som na ikonickú značku Levis, otcovskú značku všetkých parádnych džínsov. Jedna z ich predajní je v známom obchodnom centre.

Prémiový obsah je dostupný iba pre predplatiteľov. Prihláste sa, alebo si kúpte predplatné.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.