Čoho je schopný nový francúzsky premiér Gabriel Attal a ako vyzerá pokrytectvo parížskej elity

Parížska elita verejne ospevuje progresívne pedagogické experimenty a kultúrne obohacovanie z migrácie. V skutočnosti jej príslušníci sami celý život žili v chránenom prostredí a svoje deti radšej týmto experimentom či kultúrne "etnicky bohatému" prostrediu nevystavujú.

Gabriel Attal. Foto: TASR/AP

Francúzsko má od minulého týždňa novú vládu s novým predsedom Gabrielom Attalom. Prezident Macron vymenovaním už štvrtého predsedu vlády naplno využíva svoje ústavné právomoci. Zatiaľ čo premiér je zodpovedný za každodenný chod vlády, prezident prijíma kľúčové rozhodnutia a určuje smerovanie. Macron nechce meniť svoju centristickú orientáciu, chce len vzbudiť ten dojem. Politický komunikátor Attal sa na to hodí lepšie ako strnulá technokratka Borneová. Ak sa osvedčí, o štyri roky by mohol v prezidentských voľbách brániť Elyzejský palác proti Marine Le Penovej. Na novom tíme nie je zaujímavé ani tak to, čo má v úmysle robiť (odpoveď: nič nové), ale to, kto to vlastne je.

Po nástupe Macrona sa Attal stal najmladším ministrom v piatej republike a vo veku 34 rokov je najmladším predsedom vlády Francúzska. Za šesť rokov vo vysokej funkcii preukázal jednu (podľa kritikov jedinú) politickú schopnosť. Vyniká v politickej komunikácii. Začínal ako hovorca Macronovho hnutia a následne zastával štyri ďalšie funkcie. Všade sa však zdrží príliš krátko na to, aby ukázal niečo iné, ako pekné slová. O rozruch sa postaral v lete, keď po nástupe na ministerstvo školstva priznal, že školy nie sú v dobrom stave, a zakázal tradičné moslimské oblečenie pre žiačky. Kdekomu sa uľavilo po progresivistických experimentoch jeho predchodcu so senegalskými koreňmi.


Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Pokračovaním súhlasíte s aktualizovanými  Podmienkami k ochrane súkromia a Všeobecnými obchodnými podmienkami