Kde hľadať zmysel života, keď sa celý svet zbláznil
V súčasnosti riešime konflikty, nové choroby či zdražovanie energií, takže uvažovať o zmysle života sa zdá byť vzdialené a nadbytočné ako nejaká intelektuálna zábavka. Pokiaľ na začiatku 20. storočia žilo v mestách okolo šesť percent populácie, riešiť podobné otázky ani nebolo potrebné. Človek sa jednoducho narodil do sveta, v ktorom sa bolo treba starať o hospodárske zvieratá, včas zasiať a dobre zožať. Duchovný rámec jeho života určovali cirkevné sviatky a nedeľné bohoslužby.
Psychiater Viktor Frankl v práci okolo roku 1950. Zdroj: profimedia.sk
Psychiater Viktor Frankl v práci okolo roku 1950. Foto: Profimedia.sk
V rastúcich mestách už človek nemusel chodiť do kostola, ale ani dodržiavať ľudové zvyky. Oslobodil sa od mnohých povinností, ale tiež sa začínal pýtať, odkiaľ vlastne ide a kam smeruje. Obe svetové vojny končili nielen biedou a utrpením, ale aj otázkou, prečo sa stali a aký malo toto veľké ničenie zmysel.
Viktor Frankl (1905 – 1997), ktorého otec pochádzal z juhomoravských Pohořelic, bol rakúsky psychológ, ktorý pôvodne vyšiel z okruhu Sigmunda Freuda, ale postupne sa mu, ako všetci nadaní žiaci, čoraz viac vzďaľoval. Kľúčovým obdobím pre neho boli tri roky strávené v rôznych koncentračných táboroch vrátane Terezína, kde prišiel o svojich najbližších príbuzných.