Gustáv Husák mal isté predpoklady, aby sa stal otcom slovenskej štátnosti. Nie demokratickej, ale sovietskej, v ktorej by sa Slovensko stalo súčasťou Sovietskeho zväzu so všetkými negatívami, ktoré by takýto vývoj znamenal. Demokratická Slovenská republika v skutočnosti začínala tam, kde Husák končil, ale nie jeho pričinením.
Slovenský premiér si 10. januára prvýkrát pri jeho hrobe pripomenul výročie narodenia posledného komunistického prezidenta Gustáva Husáka. Spolu s Robertom Ficom sa kladenia vencov zúčastnili aj podpredsedovia parlamentu Ľuboš Blaha a Andrej Danko.
Nejedna indícia nasvedčuje tomu, že túto udalosť nemožno považovať za nejakú zablúdenú lastovičku, ale treba ju vnímať ako začiatok cieľavedomej akcie. Pozorujeme podsúvanie falošných naratívov o minulosti, ktoré sa opierajú o kalkuláciu so znechutenosťou ľudí z ponovembrových vlád, so zábudlivosťou a so (často oprávneným) spomienkovým optimizmom starších ročníkov.