Ako sa vyvíja ekonomický pomer síl starých a nových členských štátov Únie

Od vstupu veľkej časti postsocialistických členov do EÚ tento rok uplynie dvadsať rokov. Bolo to obdobie dobiehania, keď chudobní príbuzní stiahli obrovský ekonomický náskok starých členov a v prípade Portugalska a Grécka ich niektorí dokonca aj (v príjme na hlavu) predbehli.

Strihanie železnej opony, ostnatého drôtu pod hradom Devín v roku 1989. Foto: Pavel Neubauer/TASR

Strihanie železnej opony, ostnatého drôtu pod hradom Devín v roku 1989. Foto: Pavel Neubauer/TASR

Zmena ekonomického výkonu na osobu je pomerne známe číslo. Aký je však celkový pohľad na absolútne hodnoty ekonomickej výkonnosti oboch virtuálnych blokov? Je to obraz veľkej zmeny, ale zároveň aj pretrvávajúcej priepasti, ktorá sa tak skoro – a možno nikdy – neuzavrie.

V roku 2004 z každého eura vyprodukovaného v EÚ sa len štyri centy (celkovo 4 percentá) vytvorili za bývalou železnou oponou. Zlaté ekonomické časy karpatských „tigrov“ a vstup Rumunska s Bulharskom v roku 2007 posunuli tento podiel až na 8 percent v roku 2008. Pomer sa nasledujúcich desať rokov nemenil. Až brexit v roku 2020 ubral „starej“ EÚ z ekonomických štatistík a posunul podiel na 12 percent v roku 2022.

Na jednej strane sa podiel východných členov na ekonomike EÚ strojnásobil počas 18 rokov. Na druhej strane je nepomer medzi ekonomikami západnej a východnej EÚ obrovský. Nemecko, Francúzsko a Taliansko majú každé osve väčšiu ekonomiku, ako je celý postsocialistický blok dokopy.

Hoci existuje ešte veľký priestor na priblíženie, postsocialistickí členovia majú dokopy podiel len 22 percent na obyvateľstve Únie. To ukazuje približné limity, kam sa zbližovanie ekonomík môže v budúcnosti dopracovať.