Ako sa vyvíja ekonomický pomer síl starých a nových členských štátov Únie
Od vstupu veľkej časti postsocialistických členov do EÚ tento rok uplynie dvadsať rokov. Bolo to obdobie dobiehania, keď chudobní príbuzní stiahli obrovský ekonomický náskok starých členov a v prípade Portugalska a Grécka ich niektorí dokonca aj (v príjme na hlavu) predbehli.
archívna snímka archív slovensko - rakúska hranica Devín ostnatý drôt strihanie drôty odstraòovanie zátarasy vojaci armáda pohranièná strá Èeskoslovensko komunizmus pád socializmus totalita nesloboda Slovensko politické revoluèné udalo
Strihanie železnej opony, ostnatého drôtu pod hradom Devín v roku 1989. Foto: Pavel Neubauer/TASR
Zmena ekonomického výkonu na osobu je pomerne známe číslo. Aký je však celkový pohľad na absolútne hodnoty ekonomickej výkonnosti oboch virtuálnych blokov? Je to obraz veľkej zmeny, ale zároveň aj pretrvávajúcej priepasti, ktorá sa tak skoro – a možno nikdy – neuzavrie.
V roku 2004 z každého eura vyprodukovaného v EÚ sa len štyri centy (celkovo 4 percentá) vytvorili za bývalou železnou oponou. Zlaté ekonomické časy karpatských „tigrov“ a vstup Rumunska s Bulharskom v roku 2007 posunuli tento podiel až na 8 percent v roku 2008. Pomer sa nasledujúcich desať rokov nemenil. Až brexit v roku 2020 ubral „starej“ EÚ z ekonomických štatistík a posunul podiel na 12 percent v roku 2022.