Štát chce prázdnejšie väznice. Človek za mrežami ho denne stojí 65 eur, v domácom väzení len štyri eurá

K zmenám v Trestnom zákone sa vláda Smeru, Hlasu a SNS zaviazala už pri zostavovaní vlády vo svojom programovom vyhlásení. Zdôrazňuje pritom potrebu subsidiárnej aplikácie trestného práva. Hlavným argumentom vlády sú preplnené slovenské väznice, čo je pre štát drahé. Preto chce presadiť aj využívanie alternatívnych trestov, ako sú napríklad peňažné tresty, povinné práce či domáce väzenie.

V roku 2021 sa Slovensko umiestnilo na tretej priečke v indexe väznených osôb s podielom 185 väzňov na 100-tisíc obyvateľov. Najviac ich malo Maďarsko a Poľsko (191). Najnižšie miery boli vo Fínsku (51), Slovinsku (54) a Holandsku (65).

Zatiaľ čo v štrnástich z 26 krajín EÚ sa v roku 2021 počet väzňov medziročne zvýšil, na Slovensku sa znížil, vďaka čomu sme sa posunuli z druhej priečky na tretiu.

Za ostatných pätnásť rokov sú slovenské väznice čoraz viac obsadenejšie. Zatiaľ čo v roku 2010 boli ich kapacity naplnené na 67,5 percenta, toto číslo sa zvyšovalo každým rokom až na 87,7 percenta v roku 2020. Aj keď ide o pomerne vysoké číslo, nepôsobí až tak hrozivo.

Ak si porovnáme údaje z roku 2021 o naplnení kapacít väzníc v ostatných štátoch EÚ, Slovensko na tom nie je zďaleka najhoršie. Zle je na tom najmä Cyprus s väznicami naplnenými na takmer 150 percent oficiálnych kapacít. V závese za ním sú Rumunsko nasledované Francúzskom, Gréckom a Talianskom. Hranicu 100 percent skrotilo až desiate Rakúsko. Slovensko je až na 17. mieste o dve priečky za priemerom EÚ.

Iba 3,5 štvorcového metra na väzňa

Háčik je v tom, že kapacita v našich väzniciach počíta s pridelenou plochou 3,5 štvorcového metra na osobu. Podľa nových štandardov by však na jedného väzňa mali pripadať aspoň štyri štvorcové metre. V takom prípade by bola miera naplnenia slovenských väzníc v roku 2021 až 99,88 percenta. Objektívne máme teda vysoký počet väzňov a takmer vyčerpané kapacity nápravnovýchovných zariadení.

Podľa prodekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského Tomáša Strémyho je za týchto okolností viac ako žiaduce využívať alternatívne tresty vo vyššej miere. „Tie sú v slovenskom právnom systéme už dnes povolené, avšak využívajú sa v absolútne nedostatočnom počte prípadov,“ myslí si Strémy.

„Ak si zoberieme štatistiku odsúdených, tak len za roky 2016 až 2021 bolo uložených 31 549 nepodmienečných trestov odňatia slobody, zatiaľ čo alternatívny trest domáceho väzenia za to isté časové obdobie bol uložený len v 248 prípadoch, čo predstavuje len 0,79 percentnú mieru ukladania trestu domáceho väzenia k pomeru nepodmienečného trestu odňatia slobody,“ uviedol právnik Peter Strapáč.

Častejším využívaním domáceho väzenia by štát ušetril státisíce eur mesačne