V roku 2021 sa Slovensko umiestnilo na tretej priečke v indexe väznených osôb s podielom 185 väzňov na 100-tisíc obyvateľov. Najviac ich malo Maďarsko a Poľsko (191). Najnižšie miery boli vo Fínsku (51), Slovinsku (54) a Holandsku (65).
Zatiaľ čo v štrnástich z 26 krajín EÚ sa v roku 2021 počet väzňov medziročne zvýšil, na Slovensku sa znížil, vďaka čomu sme sa posunuli z druhej priečky na tretiu.
Za ostatných pätnásť rokov sú slovenské väznice čoraz viac obsadenejšie. Zatiaľ čo v roku 2010 boli ich kapacity naplnené na 67,5 percenta, toto číslo sa zvyšovalo každým rokom až na 87,7 percenta v roku 2020. Aj keď ide o pomerne vysoké číslo, nepôsobí až tak hrozivo.
Ak si porovnáme údaje z roku 2021 o naplnení kapacít väzníc v ostatných štátoch EÚ, Slovensko na tom nie je zďaleka najhoršie. Zle je na tom najmä Cyprus s väznicami naplnenými na takmer 150 percent oficiálnych kapacít. V závese za ním sú Rumunsko nasledované Francúzskom, Gréckom a Talianskom. Hranicu 100 percent skrotilo až desiate Rakúsko. Slovensko je až na 17. mieste o dve priečky za priemerom EÚ.
Iba 3,5 štvorcového metra na väzňa
Háčik je v tom, že kapacita v našich väzniciach počíta s pridelenou plochou 3,5 štvorcového metra na osobu. Podľa nových štandardov by však na jedného väzňa mali pripadať aspoň štyri štvorcové metre. V takom prípade by bola miera naplnenia slovenských väzníc v roku 2021 až 99,88 percenta. Objektívne máme teda vysoký počet väzňov a takmer vyčerpané kapacity nápravnovýchovných zariadení.
Podľa prodekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského Tomáša Strémyho je za týchto okolností viac ako žiaduce využívať alternatívne tresty vo vyššej miere. „Tie sú v slovenskom právnom systéme už dnes povolené, avšak využívajú sa v absolútne nedostatočnom počte prípadov,“ myslí si Strémy.
„Ak si zoberieme štatistiku odsúdených, tak len za roky 2016 až 2021 bolo uložených 31 549 nepodmienečných trestov odňatia slobody, zatiaľ čo alternatívny trest domáceho väzenia za to isté časové obdobie bol uložený len v 248 prípadoch, čo predstavuje len 0,79 percentnú mieru ukladania trestu domáceho väzenia k pomeru nepodmienečného trestu odňatia slobody,“ uviedol právnik Peter Strapáč.
Častejším využívaním domáceho väzenia by štát ušetril státisíce eur mesačne
Je evidentné, že alternatívne formy trestov sa na Slovensku udeľujú len zriedkavo. Zatiaľ čo počet väzňov nám každý rok osciluje okolo hodnoty 10-tisíc, množstvo osôb umiestnených do domáceho väzenia sa pohybuje rádovo len v desiatkach. Najviac náramkov sudcovia pridelili v roku 2020, a to „závratných“ 73. Od roku 2016 má pritom rezort spravodlivosti k dispozícii dvetisíc sledovacích zariadení. Aktuálne je v domácom väzení 103 osôb.
"Dnes sú tie náramky staré desať až pätnásť rokov. Už keď sa kupovali, boli staré. Ten náramok váži jeden a pol kila,“ uviedol štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Pavol Gašpar, ktorý upozornil, že v dobe inteligentných náramkov ide o veľmi úsmevnú kondíciu technického vybavenia. Okrem toho poukázal aj na nadmernú administratívnu záťaž.
„Technicky máme extrémne zložitý systém ukladania týchto trestov. Keď chce sudca uložiť trest domáceho väzenia, musí vykonať veľké množstvo administratívnych úkonov. Preto každý hľadá logicky jednoduchšiu a kratšiu cestu a udelí napríklad šesť mesiacov nepodmienečne,“ uviedol štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Pavol Gašpar, podľa ktorého veľké množstvo sudcov svoj výkon stále vyhodnocuje podľa naplnenia určitej kvóty počtu rozhodnutí. To môže brániť využívaniu alternatívy domáceho väzenia práve pre časovú náročnosť administratívy, ktorá je s ňou spojená.
Ako konštatoval pre Štandard, v roku 2022 boli náklady na jedného väzňa v zariadení Zväzu väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) 64,54 eura na deň, pričom osoba s náramkom stojí podľa posledných údajov štát len približne štyri eurá. To znamená, že vyššou mierou využívania tejto alternatívy trestu by štát ročne ušetril teoreticky viac ako 20-tisíc eur na osobu.
Na otázku Štandardu, koľko väzňov aktuálne spĺňa formálne podmienky na umiestnenie do domáceho väzenia, ZVJS uviedlo číslo 196, pričom však nejde o konečný počet „nakoľko nezohľadňuje ďalšie dve kategórie podmienok, ktoré nie je možné vyhodnotiť ‚automatizovane‘ z údajov evidovaných v informačnom systéme ZVJS“. Zvyšné podmienky, ktoré nie sú zohľadnené, sa týkajú správania odsúdeného počas výkonu trestu a technických náležitostí.
V prípade umiestnenia 196 aktuálne väznených osôb do domáceho väzenia by teoreticky štát ušetril bezmála 12-tisíc eur denne. Za mesiac sa potenciálne ušetrené náklady približujú k úrovni 370-tisíc eur. Konečná ušetrená suma by ale reálne nemusela byť taká vysoká, ak uvážime fixné náklady väzníc. Napríklad je zrejmé, že nepatrne nižší počet väzňov neznamená automaticky aj nižší počet príslušníkov ZVJS v zariadení.
Ďalšou z možných alternatív nepodmienečného trestu odňatia slobody sú peňažné tresty. Tie boli podľa údajov MS SR v roku 2020 udelené v desiatich percentách prípadov. Trest povinnej práce je využívaný v približne štyroch percentách prípadov, no možnosť trestu domáceho väzenia sudcovia využili iba v troch z tisíc vykonaných rozsudkov, čo je 0,3 percenta prípadov.