Istanbulský dohovor, nominálny nástroj na boj proti domácemu násiliu, by bol nadradený českému právu. Do nášho zákona by sa ale touto cestou nedostal v podstate žiadny konkrétny nástroj na účinnejšie trestné stíhanie.
Ťažisko dohovoru je, ako zdôrazňujú jeho zástancovia, v prevencii domáceho násilia a v následnej pomoci obetiam. Oboje, hlavne to druhé, sa dá ošetriť z českého rozpočtu a nie je potrebné kvôli tomu podpisovať medzinárodnú zmluvu a dávať sa tak napospas posudkom medzinárodného grémia GREVIO, ktoré je „Istanbulu“ pevnou súčasťou.
Pretože – a tu sme pri základnej výhrade, ktorú sa advokátom zmluvy nepodarilo rozptýliť, ani sa o to nepokúšali – GREVIO signatárskym krajinám, ako sú Taliansko, Poľsko, Gruzínsko a ďalšie, písomne vyčíta nedostatok rodovo citlivého jazyka v školstve alebo príliš tradičnú prorodinnú politiku.
Článok 14 Istanbulského dohovoru jednoznačne stanovuje, že žiakom na všetkých stupňoch vzdelania signatársky štát vštepuje vedomosti o „nestereotypných rodových rolách“. Je to prienik rodovej ideológie do českého práva takpovediac zvrchu.
Vytvárať dojem, že bez ID sa s rodinnými násilníkmi u nás nevieme vysporiadať, že sú na tom ženy u nás ako v Turecku (nie náhodou dostal dohovor domicil, ktorý dostal), je na úrovni sebaohovárania.
Signatárske krajiny majú povinnosť dotovať neziskové organizácie zasvätené boju proti domácemu násiliu – avšak domáce násilie sa v ID novo definuje ako ujma nielen fyzická a sexuálna, ale aj ekonomická alebo psychická (!).
Tu je pozoruhodné, že hoci nám vládne stredopravicová koalícia s premiérom konzervatívcom, od ktorej by sme čakali ostražitosť pred ideologickým zaburinovaním práva a dvakrát pozoruhodné vzhľadom na to, že český Senát bol konštruovaný ako tá zdržanlivejšia časť zákonodarného procesu, Istanbulský dohovor skoro prešiel.
Do vlády, a teda na ratifikáciu ho odporučilo ministerstvo spravodlivosti riadené občianskym demokratom. Pavol Blažek a rovnako tak aj Petr Fiala nechali „Istanbul“ plynúť v nádeji, že dohovor stroskotá na senátoroch a oni sa nebudú musieť exponovať.
Ale neprešiel iba o dva hlasy, a čo je ešte zaujímavejšie, počas samotného prejednávania tábor odporcov dohovoru pomaly tápal. Jeden insider českej politiky hovorí, že pretiahnuť sa tá rozprava ešte o niekoľko hodín, Senát by Istanbulský dohovor zrejme schválil.
Ako k tomu prispela demonštratívna účasť zástupcov asi desiatich západných ambasád, ťažko povedať. Do hornej komory zahraničných diplomatov úplne netradične pozval podpredseda Senátu Jiří Drahoš.
Jaromír Nohavica pred štyridsiatimi rokmi spieval: „A když není co do huby, tak se bije na buben, špejle z jitrnic se předělávaj na mávátka.“ Ideologické ťaženia, ako bol teraz pokus o ratifikáciu ID, v dobách európsky rekordnej inflácie, umelo vyskrutkovaných cien energií, ohrozenia priemyslu a rysujúceho sa úpadku tie 80. roky v niečom pripomínajú.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.