Vrátime sa ešte k nárazu do steny, ktorý predvčerom utrpel v českom Senáte Istanbulský dohovor (ID). Je to zaujímavý príbeh o ideologickej vízii, ktorá vytláča zmysel pre realitu, takže niet divu, že nakoniec na realite samej stroskotala. Ale vizionári boli bližšie k úspechu, než sami odhadovali.
Istanbulský dohovor, nominálny nástroj na boj proti domácemu násiliu, by bol nadradený českému právu. Do nášho zákona by sa ale touto cestou nedostal v podstate žiadny konkrétny nástroj na účinnejšie trestné stíhanie.
Ťažisko dohovoru je, ako zdôrazňujú jeho zástancovia, v prevencii domáceho násilia a v následnej pomoci obetiam. Oboje, hlavne to druhé, sa dá ošetriť z českého rozpočtu a nie je potrebné kvôli tomu podpisovať medzinárodnú zmluvu a dávať sa tak napospas posudkom medzinárodného grémia GREVIO, ktoré je „Istanbulu“ pevnou súčasťou.