Za vlnu vysokej inflácie môže aj politika rozšafného rozdávania počas covidu

Jedným z nich je fiškálna teória cenovej hladiny (FTPL), aktuálne spojená najmä s americkým ekonómom Johnom H. Cochranom. Jej podstatou je úvaha, že ak prudké zvýšenie vládnych výdavkov nie je spárované s dostatočným očakávaným nárastom vládnych príjmov dnes alebo v budúcnosti (a zároveň sa nepredpokladá bankrot), tak sa zvýšenie výdavkov prejaví nárastom cenovej hladiny.

Prví autori o tejto teórii písali už v 90. rokoch minulého storočia. Vďaka dlhému nízkoinflačnému a fiškálne pokojnému obdobiu bola však okrajovou záležitosťou. Až kombinácia prudkého nárastu verejných výdavkov vo svete počas covidu a následná vlna inflácie oživili záujem o rôzne alternatívne teórie cenovej hladiny vrátane FTPL.

Koncom roku 2023 vyšla štúdia, ktorej autormi boli štvrtý najcitovanejší ekonóm histórie Robert J. Barro  a jeho kolega Francesco Bianchi. Otestovali v nej FTPL na dátach 37 krajín OECD z obdobia 2020 – 2022, pričom 17 krajín eurozóny agregovali do jednej entity. Vstupnými údajmi boli vývoj verejných výdavkov, výška a dĺžka splatnosti dlhu a, samozrejme, inflácia. Bázické dáta im poskytlo obdobie 2010 – 2019.

Záverom štúdie je, že 40 až 50 percent dodatočných verejných výdavkov v rokoch 2020 – 2022 bolo „zafinancovaných“ zvýšenou infláciou. Zaujímavým vedľajším zistením bolo, že v eurozóne inflácia v členských štátoch reagovala skôr na plošnú zmenu verejných výdavkov v celom bloku, a nie na zmenu výdavkov konkrétneho štátu.

Táto štúdia nie je žiadnym bombastickým potvrdením teórie FTPL (ktorá sama trocha trpí problémom vajce-sliepka). Ale jednoznačne pridáva ďalší argument v prospech tvrdenia, že za vlnu vysokej inflácie môže aj politika rozšafného rozdávania počas covidu.