Za vlnu vysokej inflácie môže aj politika rozšafného rozdávania počas covidu
Štandardná ekonómia od čias Miltona Friedmana považuje infláciu za monetárny fenomén. No sú myšlienkové prúdy, ktoré hľadajú spojitosť medzi infláciou a fiškálnou (rozpočtovou) politikou.
Koronavírus v Èesku
Ilustračné foto: TASR/AP
Jedným z nich je fiškálna teória cenovej hladiny (FTPL), aktuálne spojená najmä s americkým ekonómom Johnom H. Cochranom. Jej podstatou je úvaha, že ak prudké zvýšenie vládnych výdavkov nie je spárované s dostatočným očakávaným nárastom vládnych príjmov dnes alebo v budúcnosti (a zároveň sa nepredpokladá bankrot), tak sa zvýšenie výdavkov prejaví nárastom cenovej hladiny.
Prví autori o tejto teórii písali už v 90. rokoch minulého storočia. Vďaka dlhému nízkoinflačnému a fiškálne pokojnému obdobiu bola však okrajovou záležitosťou. Až kombinácia prudkého nárastu verejných výdavkov vo svete počas covidu a následná vlna inflácie oživili záujem o rôzne alternatívne teórie cenovej hladiny vrátane FTPL.