V rámci dvoch samostatných zámerov chce SPP dovedna postaviť trinásť veterných turbín s celkovým inštalovaným výkonom do 90,6 megawattov (MW). Podľa projektov, ktorý predložili investori na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA), je odhadovaný investičný náklad približne 146,4 milióna eur.
Proti veterným turbínam sa však zdvihla vlna odporu zo strany časti obyvateľov mesta a príľahlých obcí. Občania žiadajú primátora Galanty a poslancov mestského zastupiteľstva, aby "nesúhlasili s akýmikoľvek zmenami a doplnkami územného plánu mesta, ktoré by umožňovali výstavbu veterných parkov či akýchkoľvek veterných turbín na jeho území".
Dôvod je jednoduchý, turbíny sú naprojektované príliš blízko ich domov. "Najmenšia vzdialenosť veternej turbíny od existujúcich objektov bývania je približne 700 metrov, čo považujeme za neprimerane blízko," hovorí pre Štandard predseda petičného výboru Róbert Károlyi. “Medzičasom je schválená ďalšia individuálna bytová výstavba takzvaná Kolónia 2. Tá by bola od turbín vzdialená len 450 metrov,” dodáva.
Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR sa postavil na stranu občanov a v metodickom usmernení stanovil minimálnu vzdialenosť veterných turbín tisíc metrov od najbližších obytných území, pričom pre kategóriu turbín s výškou 150 metrov a viac sú to až tri kilometre.
Investor plánuje pri Galante postaviť turbíny vysoké 170 metrov a dĺžkou lista 85 metrov, čo je takmer dvojnásobok výšky bratislavskej kaviarne Ufo na moste SNP. Dosiaľ najvyššiu stavbu v Galante, mestskú vodáreň, by veterné turbíny prekonali približne trojnásobne.
Konečné parametre veterných turbín budú podľa investora konkretizované po výsledkoch štúdií a analýz, ktoré budú spracované v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie. "Už teraz však SPP vie garantovať, že vybraná technológia bude spĺňať všetky normy a nebude mať vplyv na zdravie kvalitu života občanov," odpovedal Štandardu riaditeľ odboru komunikácie SPP Ondrej Šebesta.
Benefity podľa obyvateľov nie sú adekvátne
Celkový benefit pre mesto, ktorý sa podľa slov Károlyiho obyvateľov dotkne len sekundárne, bol vyčíslený na 3,1 milióna eur v horizonte 25 rokov. "To je je ročne približne 8,25 eura na obyvateľa, čiže mesačne 68 centov, čo je pri všetkých ostatných poplatkov, daniach a cenách naozaj smiešne," uviedol Károlyi.
Upozornil tiež, že výslednú sumu prínosu by mala tvoriť hlavne úspora za energie, ktorej výšku v konečnom dôsledku nikto nevie s istotou predikovať. "Každý obyvateľ by povedal, že radšej to zaplatí, len aby tu veterné turbíny nemal," dodal.
Benefitom pre samosprávy je podľa SPP stabilné a dlhoročné partnerstvo so štátom vlastnenou firmou, ktorá plní svoje záväzky voči svojím obchodným partnerom. "Medzi najväčší prínos pre samosprávy môže byť pravidelný príjem do mestského, respektíve obecného rozpočtu a stabilita cien dodávok energií," uviedol investor.
Člen výkonného výboru Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) Ján Lacko upozorňuje, že benefity z projektov veterných elektrární aj pre samosprávu, či obyvateľov, nie sú iba priame finančné platby.
"Dostupnosť zelenej energie je v dnešnej dobe napríklad aj významným kritériom pre príchod investorov a tvorbu pracovných miest v región," uviedol Lacko pričom ako príklad uviedol automobilku Volvo, ktorá "podmienila svoju investíciu dostupnosťou elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktorú chce využívať v rámci svojej prevádzky".
Treba však dodať, že Volvo zamýšľa fabriku postaviť pri Košiciach.
Ministerstvo hospodárstva chce vzdialenostné bariéry pre rozvoj veternej energie odstrániť
Limity vzdialenosti umiestnenia veterných parkov od obytných území uvedené v metodickom usmernení ÚVZ nie sú podľa rezortu hospodárstva porovnateľné s okolitými krajinami a predstavujú bariéru pre rozvoj veternej energie.
„Ministerstvo hospodárstva bude rokovať s ÚVZ s cieľom odstrániť uvedenú bariéru rozvoja veternej energie. Odstránenie takýchto bariér je v súlade s Chartou k veternej energii, ku ktorej sme sa pripojili a v ktorej sú elementy v súlade s naším cieľom zvyšovať podiel veternej energie aj prostredníctvom akcelerácie vydávania povolení pre tieto projekty,“ uviedla hovorkyňa ministerky hospodárstva Mária Pavlusík.
Takéto plošné kritérium odstupu nemá podľa Lacka žiadna krajina v EÚ. Ako príklad uviedol Rakúsko, kde sú podľa jeho slov elektrárne vzdialené od najbližších domov aj 600 metrov, aj pár kilometrov, vždy zohľadňujúc reálnu hlučnosť na hranici obývaných území.
„Je to pochopiteľné, keďže každá lokalita je iná, existujú v nej prirodzené hlukové bariéry, takisto použitá technológia sa môže líšiť. Práve preto by sa mala prípadná hlučnosť v obývanom území merať a posudzovať aj na Slovensku individuálne v rámci povoľovania každého projektu,“ konštatoval Lacko.
Problematika vzdialenostných limitov sa momentálne dotýka viac ako 1 100 megawattov plánovaného inštalovaného výkonu veterných elektrární. Z finančného hľadiska ide o investície za viac ako 1,4 miliardy eur.
Ministerstvo životného prostredia riešilo už viaceré petície proti výstavbe veterných parkov
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR od roku 2020 riešilo šesť petícií zameraných proti výstavbe veterných parkov. V roku 2023 sa proti výstavbe postavili obyvatelia Galanty, ale aj obce Paňa (Nitriansky kraj) a Drahoviec (Trnavský kraj).
Nedodržanie odstupovej vzdialenosti uvedenej v usmernení môže mať za následok, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) vydá v rámci konania EIA nesúhlasné záväzné stanovisko s realizáciou činnosti. Avšak vzdialenosť turbíny od obytného územia nie je podľa rezortu životného prostredia ani zďaleka jediným kritériom hodnotenia.
"Metodické usmernenie Úradu verejného zdravotníctva slúži najmä na zabezpečenie jednotného postupu regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Nemá však charakter všeobecne záväzného právneho predpisu," uviedol rezort životného prostredia, pričom upozorňuje, že v záverečnom stanovisku sa ministerstvo môže rozhodnúť, či akceptuje prípadné pripomienky a nesúhlasy s výstavbou alebo nie.
Slováci minulý rok vyjadrili v prieskume súhlas s výstavbou veterných parkov
Osem z desiatich Slovákov si myslí, že by sme na Slovensku mali stavať a využívať veterné elektrárne, vyplýva z reprezentatívneho prieskumu agentúry 2muse, ktorý v septembri 2023 realizovala pre SAPI. Problém s výstavbou veterného parku vo svojom okolí nemalo až 68 percent Slovákov, pričom len 18 percent by bolo proti.
