Prihlásiť sa

Šľachtenie nemeckého ovčiaka aj prečo neznášali nacisti mačky. Čo odhaľuje nová kniha o Hitlerovom režime a zvieratách

2796px-Bundesarchiv_B_145_Bild-F051673-0059,_Adolf_Hitler_und_Eva_Braun_auf_dem_Berghof Hitler a Eva Braunová v roku 1942. Foto: wikimedia, Bundesarchiv, B 145 Bild-F051673-0059 / CC-BY-SA

Kniha nemeckého novinára Jana Mohnhaupta Zvieratá v Hitlerovej ríši, ktorá vyšla vo vydavateľstve Prostor, ponúka pohľad na dejiny nemeckej ideológie polámaného kríža cez vzťah k zvieratám. Pokojne v nej môžeme hľadať viaceré biopolitické paralely.

Hranice medzi prírodným a ľudským sú skúmané bez pauzy a cez rôzne kategórie: historické, vedecké a nakoniec i umenovedné. Vzájomná inšpirácia a súžitie vybraných druhov zvieracej ríše s nacizmom a jej pohlavármi dopĺňa detailnejší obraz režimu, ktorý po sebe nechal milióny mŕtvych, večnú nemeckú traumu i zvodnú politickú doktrínu inšpirujúcu svojou „hygienickou estetikou“ mnohých bojovníkov za čistotu i dnes.

Jan Mohnhaupt sa v šiestich kapitolách venuje vybraným zástupcom zvieracej ríše: psom, mačkám, koňom a prasatám, exotickej i lesnej zveri. Podáva originálny popis ich dobových spoločenských funkcií i to, ako vznikli a rozvíjali sa. Niekde na začiatku stojí istý pán Max von Stephanitz, v čase, keď dvanásťročný Adolf Hitler navštevuje gymnázium v Linzi, sa bývalý kavalerista behom bojového cvičenia zahľadí na pastiera zaháňajúceho stádo pomocou psov len pomocou gest a výkrikov. Je nadšený a pustí sa do šľachtenia psieho plemena, ktoré by v sebe spájalo cnosti pruského vojaka, vernosť, odvahu, vytrvalosť, poslušnosť a tak ďalej. Skrátka to, čo by sa mohlo stotožniť s predstavou „prapôvodného germánskeho psa“. Šľachtiteľské ambície Stephanitz čerpá od zoológa a lekára Ernsta Haeckela, ktorý bol inšpirovaný Darwinovou teóriou dedičnosti. Rozhodne sa ich aplikovať aj na ľudí a stáva sa z neho priekopník novej vedy, eugeniky. Haeckelov priateľ lekár Alfred Ploetz sa domnieva, že je možné zdokonaliť ľudskú genetickú výbavu prostredníctvom cieleného a riadeného šľachtenia. Uvedie do života termín „rasová hygiena“. Starostlivosť o ľudí s postihnutím, duševne chorých, alkoholikov či chorých odsudzujú ako humánny sentimentalizmus brániaci účinnosti prirodzeného výberu. Snahy o riadený proces síce existovali už za Weimarskej republiky, ale plánovane sa začínajú prostredníctvom ríšskych zákonov uplatňovať až po nástupe nacistov v roku 1933. Do tej doby sa rasová selekcia obmedzovala len na zvieratá.


Ďakujeme, že čítate Štandard.

Získajte limitovaný bezplatný prístup k článkom vďaka vytvoreniu bezplatného účtu alebo sa prihláste a pokračujte v čítaní.

alebo

Neobmedzený prístup v rámci celého Štandardu. Možnosti predplatného

Pokračovaním súhlasíte s aktualizovanými Podmienkami k ochrane súkromia a Všeobecnými obchodnými podmienkami