Čo majú spoločné masívne protesty farmárov v Európe a prečo príde ich nová vlna v marci
Je to hra kto z koho. Demonštrácie poľnohospodárov a protesty pokračujú súčasne vo viacerých európskych krajinách. Po Nemecku, kde už dočasne prekročili svoj vrchol, to bolo minulý a tento týždeň Francúzsko s blokádou centra Paríža ťažkou poľnohospodárskou technikou.
Protesty francúzskych farmárov. Foto: TASR
Protesty francúzskych farmárov. Foto: TASR
V piatok 9. februára sa opäť pridáva Poľsko, kde stará známa Solidarita vyhlásila blokády vybraných ciest vo vnútrozemí aj blokádu hraníc s Ukrajinou pre dovoz lacnejšej ukrajinskej múky. Aj v Česku visí vo vzduchu prízrak sklamaného poľnohospodára. Radikálnejšia časť scény ohlasuje na 19. február jazdu ťažkej techniky do Prahy, zatiaľ čo umiernenejšie skupiny ako Agrárna komora sa prikláňajú k protestom neskôr, počas marca (dovtedy chcú využiť čas na rokovania s českým ministrom poľnohospodárstva). Radikálnejšie zložky podozrievajú Agrárnu komoru z kompromisov, keďže sezóna pre poľnohospodárov sa už v marci začína.
Veľká časť etablovanej politiky sa, najmä v Nemecku, z rovnakého dôvodu tiež sústreďuje na marec. Chcú sa vyhnúť protestom. Nemecká vláda sa protestom nepodvolila a vyhlásila zrušenie daňovej úľavy na zelenú naftu. Vo Francúzsku vláda ustupuje viac a prezident Macron na úrovni EÚ brzdí ratifikáciu dohody o voľnom obchode s juhoamerickou colnou úniou Mercosur. Majú tieto agroprotesty v Európe spoločného menovateľa?
