Dobré názvy to mávajú ťažké aj ľahké zároveň. Človek na ne narazí, hneď namieta, ale nakoniec si uvedomí, že na tom možno niečo je. Autor vyhral, pretože názov, ktorý to vyvolal, sa v čitateľovi usadil. Spoločnosť úzkosti je jedným z takýchto názvov.
Čitateľ (názvu) skočí do náručia najľahšej kritiky: ale nie každý trpí úzkosťou. Samozrejme. Nie je teda názov prehnaný? Bezpochyby. Zmyslom takejto skratky je pozrieť sa lupou na určitý jav, a to aj za cenu skreslenia zvoleného uhla pohľadu. Je užitočné, že Jan Géryk, mladý sociológ, právnik a stand-up komik, tematizuje aj túto dnes už rozšírenú tendenciu pomenúvať spoločnosti. Konštatuje, že sa objavila až v čase, keď spoločnosti vypadli z chronologického rámca, ktorý smeroval k určitému cieľu, teda keď spoločnosti a ľudia v nich vedeli, kam smerujú.
Účelom takéhoto názvu je preto nahradiť chronologické rámce. Označovaním získava spoločnosť identitu, ktorú stratila, keď vypadla z vývojovej línie. Treba dodať, že členovia týchto spoločností na tom nie sú o nič lepšie. Nedostatky smerovania, tlak na efektívnosť a zrýchľovanie plodia úzkosť. Sme však naozaj takí dezorientovaní a úzkostliví? A ak áno, je to zlé?