Veľký kritik Čechov, ktorý sa nepresadil v Amerike. Príbeh Konštantína Čulena, ktorý sa narodil pred 120 rokmi

Konštantín Čulen sa narodil v obci Brodské na Záhorí a záhoráckou tvrdohlavosťou sa vyznačoval celý život. Nenechal sa znechutiť, keď mu po skončení gymnaziálneho štúdia československé úrady pri hľadaní zamestnania vyše päťdesiatkrát odpovedali: „Nelze vyhověti.“ Bol členom Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany a patril k prívržencom Karola Sidora. Krátky čas pôsobil ako kultúrny atašé na česko-slovenskom veľvyslanectve vo Washingtone, stal sa poslancom Slovenského snemu a pol roka viedol tlačový úrad predsedníctva vlády, kým bol v dôsledku salzburských udalostí v lete 1940 donútený vzdať sa na nátlak Berlína politických funkcií.

Pred skončením druhej svetovej vojny sa začlenil do dlhého radu utečencov a jeho prvé kroky smerovali spolu so zvyškami slovenskej vlády a prezidentom Tisom do benediktínskeho kláštora v Kremsmünstri, kde očakával príchod amerických vojsk. V danom období naivne veril v ideály americkej demokracie. K vytriezveniu z predstáv o spravodlivom zaobchádzaní s povojnovými utečencami však došlo veľmi rýchlo. Stal sa väzňom v niekoľkých amerických zaisťovacích táboroch a dovedna v nich strávil desať mesiacov. O tejto otrasnej skúsenosti si posťažoval v denníku: „Tieto riadky vznikli v koncentračných táboroch. Nie v diktátorsko-nacisticko-fašisticko-komunistických, ale v demokratických amerických. Nás dali do koncentračného tábora. Oni, ktorí tak ostro kritizovali nemecké tábory, razom schválili, vybudovali nové, a používali v nich spôsoby, ktoré sú a zostanú hanbou demokracie.“