Vojna neprospieva iba ruskému hospodárstvu
Podstatne menej ako o Rusku sa hovorí o tom, ako z vojny na Ukrajine nepriamo ťažia aj iné štáty. Pripomenúť možno napríklad aj vyjadrenia bývalej slovenskej garnitúry na margo stíhačiek či systémov protivzdušnej obrany, keď sa vtedajší vládni predstavitelia vyjadrovali, že za nich krajina dostane lepšiu techniku, pričom ide aj pre nás o výhodný obchod.
Podobné slová sa dnes ozývajú aj zo Spojených štátov, ktoré vďaka vojne a zvýšenom dopyte po ich zbraniach postupne obmieňajú techniku stojacu v ich skladoch. A deje sa tak v čase, keď USA nie sú priamo vo vojne.
„Je to dobré pre hospodárstvo,“ popisuje rétoriku podporovateľov Ukrajiny americký denník Wall Street Journal (WSJ).
Zákazkový boom z Európy
Americký obranný priemysel zaznamenal za posledné dva roky prudký nárast objednávok zbraní a munície. Tie prichádzajú z európskych štátov, ktoré zvýšili výdavky na obranu, ako aj od Pentagónu, ktorý obmieňa a doplňuje svoje sklady.
Zvýšenie záujmu o zbrane z Európy niektorí analytici dokonca označujú za „generačnú investíciu“.
Iba Poľsko, ktoré aktuálne vynakladá najvyššie výdavky na obranu v pomere k HDP spomedzi všetkých štátov NATO, si objednalo vrtuľníky, raketové delostrelecké systémy, tanky a ďalšiu techniku v hodnote približne tridsať miliárd dolárov, cituje denník americký rezort diplomacie s dodatkom, že Nemecko vynaložilo 8,5 miliardy dolárov, zatiaľ čo Česká republika v USA nakúpila za 5,6 miliardy dolárov.
Len v uplynulom roku sa podľa údajov Federálneho rezervného systému (Fed) priemyselná výroba v americkom obrannom a vesmírnom sektore zvýšila o vyše trinásť percent a rástla už aj počas roku 2022.
Napriek tomu treba doplniť, že zbrojársky boom nemá také rozmery a ani dosah na hospodárstvo ako v prípade ruského medveďa.
„Nemyslím si, že sa dá s istotou povedať, že ekonomika USA je v dôsledku vojny väčšia, ale niektoré sektory hospodárstva sú určite väčšie,“ uviedol pre WSJ Marc Goldwein, riaditeľ Výboru pre zodpovedný federálny rozpočet (CRFB).
Oplatí sa Ukrajine pomáhať aj ekonomicky?
V súvislosti s tým sa z tábora amerických demokratov čoraz častejšie ozýva, že balíky pomoci pre Ukrajinu, ktoré zahŕňajú množstvo vojenskej techniky, sú prospešné aj pre domáce hospodárstvo.
Bidenovci tvrdia, že zo šesťdesiatich miliárd dolárov pre Ukrajinu z balíka pomoci, ktorý zahŕňa aj prostriedky pre Izrael a Taiwan, pričom je momentálne zaseknutý v Snemovni reprezentantov, sa približne dve tretiny vrátia späť do zámorského priemyslu.
Profesor Jeffrey Sonnenfeld z prestížnej Yalovej univerzity dokonca hovorí, že „90 percent výdavkov na pomoc Ukrajine zostáva v USA, čím sa vytvárajú tisíce pracovných miest“.
„To je jedna z vecí, ktorá sa nesprávne chápe [...], aké dôležité je toto financovanie pre zamestnanosť a výrobu v celej krajine,“ povedala pre WSJ riaditeľka Národnej ekonomickej rady Bieleho domu Lael Brainardová.
Otázniky
Napriek týmto tvrdeniam existujú aj argumenty, ktoré výroky demokratov vyvracajú.
Hoci časť peňazí vyčlenených pre Ukrajinu potečie do amerického vojenského priemyslu, vytvorí pracovné miesta a podporí hospodárstvo, výdavky je nutné niečím kryť. Zatiaľ čo európske vlády za svoje zákazky platia, pomoc Ukrajine bude musieť ísť z peňaženiek amerických daňových poplatníkov alebo na úkor zvyšovania dlhu. A možnosťou je ubrať na iných miestach.
„Vojenské výdavky vytláčajú ostatné výdavky,“ skonštatoval ekonóm z Harvardu Jason Furman. Zároveň pripomenul, že tlačenie peňazí do armády počas vietnamskej vojny v 60. rokoch prispelo k prehriatiu najväčšej svetovej ekonomiky a k vysokej inflácii.
Pridružené benefity vojny
Naštartovanie amerického obranného priemyslu je však iba jedným kanálom, prostredníctvom ktorého Spojené štáty prosperujú z vojny na starom kontinente.
Odklon Európy od ruských energií zvýšilo dopyt po americkom skvapalnenom zemnom plyne. Zámorská veľmoc sa vlani stala najväčším vývozcom skvapalneného zemného plynu na svete. A očakáva sa, že export komodity sa do roku 2030 v rámci už schválených projektov takmer zdvojnásobí. Približne dve tretiny z toho pritom smerujú do Európy.
A podobný príbeh ako v prípade plynu sa odohral aj na poli ďalšej nenahraditeľnej komodity – ropy. Jej dovoz z USA do Európy sa od začiatku vojny prudko zvýšil, pričom sa zámorská veľmoc stala jednotkou spomedzi dodávateľov čierneho zlata na starý kontinent. A aj samotná produkcia ropy sa tam dostala na historickú úroveň.
Vysoký dopyt starého kontinentu po LNG takisto spustil vlnu investícií do nových projektov v sume šplhajúcej sa do výšky sto miliárd dolárov.
„Hospodárstvo USA má z týchto obrovských investícií značný prospech,“ skonštatoval riaditeľ v spoločnosti Rapidan Energy Group Alex Munton.
Do Spojených štátov zároveň pritiekli aj investície zo zahraničia, ktoré sa od invázie prudko zvýšili o desiatky percent. Európske spoločnosti láka najmä prístup k lacnej a bohatej energii.
