Alexej Navaľnyj, ktorý nedávno iba vo veku 47 rokov zomrel vo väzení na polostrove Jamal, bol zrejme prvý ruský opozičný politik, ktorý pochopil, že úspech medzi voličmi nedosiahne, ak bude vystupovať v štýle západného demokrata. Snažil sa teda byť ruským demokratom.
Sám sa niekedy označoval za ruského nacionalistu, lebo chápal silu národnej myšlienky a patriotizmu. Niekedy sa označoval za pravoslávneho kresťana. Zrejme chápal, že väčšina Rusov, aj keď nie sú veriacimi, sa hlási k pravosláviu ako k súčasti ruskej kultúrnej identity. Zastával napríklad konzervatívne stanoviská v otázke migrácie ľudí z Kaukazu a Strednej Ázie do Ruska.
Vzhľadom na svoje postoje sa často dostával do sporu s liberálnou opozíciou. Myslím si však, že tieto jeho nacionálno-konzervatívne postoje boli úprimné. Preto napokon po roku 2010 zatienil liberálnu opozíciu, ktorú v 90. rokoch reprezentovala strana Jabloko Grigorija Javlinského a po roku 2000 strana Zväz pravých síl (Sergej Kirijenko, Irina Chakamada, Boris Nemcov).
Navaľného problémom však bolo, že svoje postoje si neudržal a občas ich menil. Nechcem teraz hodnotiť, či tie postoje boli správne alebo nie. Ale zmeniť v priebehu pätnástich rokov názor v dôležitých zahraničnopolitických otázkach nepridá politikovi na dôveryhodnosti.
Národné ruské oslobodzovacie hnutie
V roku 2007 bol Navaľnyj spoluzakladateľom Národného ruského oslobodzovacieho hnutia (NROH). Manifest organizácie správne poukazoval na to, že v Rusku dochádza k okliešťovaniu demokracie, slobody a právneho štátu.
V manifeste nájdeme aj tvrdenie, že Rusi sú najväčším rozdeleným národom v Európe, a teda každý Rus by mal mať právo na ruské občianstvo a na návrat do vlasti.
Proti tvrdeniu sa nedá namietať, ale kuriózne je na ňom čosi iné. Zmysel zmienky o rozdelení Rusov je totiž totožný so zmyslom slávneho Putinovho tvrdenia v prezidentskom prejave z roku 2005, v ktorom označil rozpad Sovietskeho zväzu za najväčšiu katastrofu 20. storočia. Putin v tom prejave hneď v ďalšej vete vysvetlil, že to je preto, lebo milióny Rusov sa rozpadom Sovietskeho zväzu zrazu ocitli v zahraničí, mimo spoločného štátneho zväzu s Ruskom.
Lenže v liberálnej tlači sa vždy citovala len tá prvá veta, nikdy nie tá druhá. A tá prvá sa vykladala tak, že Putin chce obnoviť Sovietsky zväz, hoci Putin v iných prejavoch hovoril, že to nie je možné.
Putin v skutočnosti len poukázal na tragickosť rozdelenia Rusov, presne ako na ňu poukázal o dva roky neskôr manifest Navaľného NROH.
Keď Putin a Navaľnyj hovoria to isté, zaujme to.
Liberálov by nepotešila ani požiadavka manifestu, aby účastníci bojových operácií ruských federálnych síl vo vojne v Čečensku boli oslobodení od trestného stíhania. Rozumej v prípade, že sa dopustili vojnových zločinov.
Navaľnyj a Podnestersko
Ak by manifest vlády vtedy čítali vlády Moldavska a Gruzínska, iste by ich rozčertila nasledujúca požiadavka: „Rusko musí uznať suverenitu a právo na sebaurčenie tých krajín, ktoré sú našimi historickými spojencami, najmä Podnesterska, Abcházska a Južného Osetska.“
Čo to znamená? Že Podnestersko sa môže odtrhnúť od Moldavska a Abcházsko a Južné Osetsko od Gruzínska. A pokojne sa potom stať súčasťou Ruska.
V Bruseli a vo Washingtone by sa všetkým ježili vlasy na hlave.
V ďalšom desaťročí sa Navaľnyj snažil na tieto otázky jasne neodpovedať a kládol dôraz na vnútroštátnu politiku, ale ani sa od postojov z manifestu nedištancoval.
Keď Navaľnyj hovoril: Krym je náš
V roku 2014 po anexii Krymu Ruskom Alexej Navaľnyj povedal v rozhovore pre rádio Echo Moskvy, že išlo zo strany Ruska o porušenie medzinárodného práva, ale že nech sa Ukrajinci nemýlia, lebo Krym im nebude vrátený. Ani v prípade, keby sa on, Navaľnyj, stal ruským prezidentom.
V rozhovore povedal aj to, že „Krym patrí Krymčanom“. A že Krym nie je nejaký obložený chlebíček, ktorý si možno vziať a potom vrátiť.
Rozhovor vzbudil v radoch ruskej opozície rozčarovanie a rozdelenie.
Od roku 2015 zmäkčil a pozmenil svoje stanovisko, že Krymčania by sa mali rozhodnúť v referende a kládol dôraz na demokratickosť takéhoto postupu. Hovoril to v čase, keď Krymčania v referende už rozhodli, že chcú byť súčasťou Ruska, ale Navaľnyj chcel nové, férovejšie referendum.
Toto povedal v roku 2015 pre Rádio Svoboda a zopakoval to v roku 2017 v televízii Dožď v rozhovore so Xéniou Sobčakovou.
Navaľnyj a rusko-gruzínska vojna
V auguste 2008 prebehla krátka rusko-gruzínska vojna kvôli Južnému Osetsku, ktoré bolo súčasťou Gruzínska, ale medzi Osetíncami a Gruzíncami vládlo roky napätie. Pokoj na území Južného Osetska zabezpečovali podľa rusko-gruzínskej zmluvy zmiešané rusko-gruzínske mierové zbory.
Gruzínsky prezident Mikheil Saakašvili sa pokúšal rýchlou vojenskou akciou opäť obnoviť vládu Gruzínska nad Južným Osetskom. Dňa 7. augusta 2008 gruzínska armáda ostreľovala delostrelectvom osetské mesto Cchinvali. Podľa západných médií zahynulo 162 civilných obetí. Na druhý deň ruská armáda vyhnala Gruzíncov z Južného Osetska a potom sa stiahla. Odvtedy je situácia v zásade totožná s tou, aká bola pred gruzínskym útokom na Cchinvali.
Alexej Navaľnyj bol vtedy informovaný priateľom, čo sa dialo v Cchinvali. Nazval Gruzíncov „hlodavcami“. Použil slovnú prešmyčku Gruzyn – Gryzun (hlodavec). Navrhoval deportovať z ruského územia všetkých občanov Gruzínska, vyzýval ruskú armádu, aby zbombardovala gruzínsky generálny štáb a podporoval rozhodnutie ruského prezidenta Medvedeva uznať nezávislosť Abcházska a Južného Osetska.
Navaľnyj a manželstvá osôb rovnakého pohlavia
V Rusku je propagácia homosexuálneho životného štýlu zakázaná. Bolo zaujímavé zisťovať, aký bude Navaľného názor na požiadavky ideológie LGBT.
Na internete som našiel iba jedno vyjadrenie Navaľného k otázke o manželstvách osôb rovnakého pohlavia z marca 2017, ktorá mu bola položená na stretnutí s priaznivcami.
Na minútovom videu Navaľnyj odpovedá, ale jeho odpoveď nie je príliš jednoznačná. Zdá sa však, že je skôr za.
Jednoznačné je však vyjadrenie Leonida Volkova z augusta 2017. Leonid Volkov, šéf Navaľného volebného štábu, povedal, že tím Alexeja Navaľného je za legalizáciu homosexuálnych manželstiev a mäkkých drog.
Zdá sa, že vplyv pravoslávia na Navaľného politické postoje nebol príliš veľký.
Nakoniec Navaľnyj odvolal všetko
Napokon Navaľnyj odvolal všetky svoje nacionálne ladené postoje. V prípade Krymu to urobil bez toho, že by Krym priamo spomenul. Vo februári 2023, na prvé výročie ruskej invázie na Ukrajinu, spoza väzenských mreží poslal tweet s pätnástimi zásadami svojej politickej platformy, ktoré sa týkali vojny a povojnového usporiadania Ruska.
Piata znela takto: „Aké sú hranice Ukrajiny? Také, ako aj Ruska – medzinárodne uznané a určené v roku 1991. Aj my, Rusko, sme ich vtedy uznali. Tieto hranice musí Rusko uznávať aj teraz.“
To znamená, že Krym má byť ukrajinský.
V prípade rusko-gruzínskej vojny Navaľnyj tiež postupne postoje zmäkčoval. V roku 2013 sa ospravedlnil za „hlodavcov“, ale potvrdil, že všetky jeho ostatné názory na rusko-gruzínsky konflikt opätovne podpisuje.
Ale neostalo pri tom.
V roku 2021 spolupracovník už uväzneného Navaľného Vladimír Milov povedal pre Hlas Ameriky, že Navaľnyj úplne zmenil názor a principiálne považuje Abcházsko a Južné Osetsko za súčasť Gruzínska.
O rok nato, v apríli 2023, Navaľnyj z väzenia napísal, že sa opäť ospravedlnil Gruzínsku a Gruzíncom za svoje postoje z roku 2008. Vyslovil nádej, že v Gruzínsku odsúdený a väznený exprezident Saakašvili bude omilostený. Saakašvili bol odsúdený za zneužívanie prezidentského úradu. Bola práve Veľká Noc a Navaľnyj apeloval na kresťanské milosrdenstvo.
Bol to koniec ruského nacionalistu.
Zámer bol dobrý, realizácia nie
Domnievam sa, že Navaľného inštinkt, že ruský opozičný politik má mať národný program a že nemá kopírovať západné vzory, bol v zásade správny. Túto myšlienku sa mu však nepodarilo naplniť správnym obsahom.
Ten obsah bol niekedy radikálny. Na jeho názory na Podnestersko, Abcháziu a Južné Osetsko z rokov 2007 až 2008 hľadíme s údivom. Jeho návrhy opatrení proti Gruzíncom v roku 2008 boli radikálne.
A niečo v tom obsahu zase chýbalo, napríklad reflektovanie dlhoročného geopolitického tlaku, ktorému Rusko čelilo.
Nič proti jeho výzve na Saakašviliho omilostenie. Keď ju čítame, napadne nám otázka. Navaľnyj po rokoch opäť spomenie, že jeho slovné útoky voči Gruzínsku v roku 2008 boli motivované správami o dianí v Cchinvali. Navaľnyj sa kajá, v poriadku, ale kde a kedy sa kajal Saakašvili a Gruzínsko? Veď tie správy z Cchinvali boli pravdivé a Saakašvili je naozaj zodpovedný za smrť takmer dvoch stoviek civilných osôb. A koho by to nepobúrilo?
Navaľnyj to nespomína, veď v poriadku, ale tým nechtiac vytvára dojem väčšej svojej viny, než akou bola. A napadne nám, či sa nepreklopil do radikalizmu opačným smerom.
Jeho osud sa dotkol mnohých ruských sŕdc
Prečo sa z nacionalistu napokon stal takmer liberál, sa môžeme len dohadovať.
Navaľnyj bol tvrdý bojovník, ale ruský štát bol ešte tvrdší. Navaľnyj musel rátať s tým, že bude kritizovaný nielen ruskou mocou, ale pre svoju ruskosť aj domácou liberálnou opozíciou a ešte aj v zahraničí. Možno si povedal, že už má tých nepriateľov priveľa. Nevieme.
Možno sa nájdu jeho nasledovníci, ktorí budú v snahe skĺbiť ruskú demokraciu s ruským vlastenectvom úspešnejší.
Alexej Navaľnyj neostane zabudnutý. Viedol dlhý a ťažký politický boj a jeho osud bol tragický. Napriek rozporuplnosti sa ten osud dotkol mnohých ľudských sŕdc.