Ako sa Alexej Navaľnyj pokúšal byť ruským, nie západným demokratom

Germany Russia Navalny Alexej Navaľnyj (1976-2024). Foto: Profimedia.sk

Alexej Navaľnyj bol tvrdý bojovník, ale ruský štát bol ešte tvrdší. Navaľnyj neostane zabudnutý. Viedol dlhý a ťažký politický boj a jeho osud bol, žiaľ, tragický. Oblúk jeho života opisuje Vladimír Palko.

Alexej Navaľnyj, ktorý nedávno iba vo veku 47 rokov zomrel vo väzení na polostrove Jamal, bol zrejme prvý ruský opozičný politik, ktorý pochopil, že úspech medzi voličmi nedosiahne, ak bude vystupovať v štýle západného demokrata. Snažil sa teda byť ruským demokratom.

Sám sa niekedy označoval za ruského nacionalistu, lebo chápal silu národnej myšlienky a patriotizmu. Niekedy sa označoval za pravoslávneho kresťana. Zrejme chápal, že väčšina Rusov, aj keď nie sú veriacimi, sa hlási k pravosláviu ako k súčasti ruskej kultúrnej identity. Zastával napríklad konzervatívne stanoviská v otázke migrácie ľudí z Kaukazu a Strednej Ázie do Ruska.

Vzhľadom na svoje postoje sa často dostával do sporu s liberálnou opozíciou. Myslím si však, že tieto jeho nacionálno-konzervatívne postoje boli úprimné. Preto napokon po roku 2010 zatienil liberálnu opozíciu, ktorú v 90. rokoch reprezentovala strana Jabloko Grigorija Javlinského a po roku 2000 strana Zväz pravých síl (Sergej Kirijenko, Irina Chakamada, Boris Nemcov).

Navaľného problémom však bolo, že svoje postoje si neudržal a občas ich menil. Nechcem teraz hodnotiť, či tie postoje boli správne alebo nie. Ale zmeniť v priebehu pätnástich rokov názor v dôležitých zahraničnopolitických otázkach nepridá politikovi na dôveryhodnosti.

Národné ruské oslobodzovacie hnutie

V roku 2007 bol Navaľnyj spoluzakladateľom Národného ruského oslobodzovacieho hnutia (NROH). Manifest organizácie správne poukazoval na to, že v Rusku dochádza k okliešťovaniu demokracie, slobody a právneho štátu.

V manifeste nájdeme aj tvrdenie, že Rusi sú najväčším rozdeleným národom v Európe, a teda každý Rus by mal mať právo na ruské občianstvo a na návrat do vlasti.

Proti tvrdeniu sa nedá namietať, ale kuriózne je na ňom čosi iné. Zmysel zmienky o rozdelení Rusov je totiž totožný so zmyslom slávneho Putinovho tvrdenia v prezidentskom prejave z roku 2005, v ktorom označil rozpad Sovietskeho zväzu za najväčšiu katastrofu 20. storočia. Putin v tom prejave hneď v ďalšej vete vysvetlil, že to je preto, lebo milióny Rusov sa rozpadom Sovietskeho zväzu zrazu ocitli v zahraničí, mimo spoločného štátneho zväzu s Ruskom.

Lenže v liberálnej tlači sa vždy citovala len tá prvá veta, nikdy nie tá druhá. A tá prvá sa vykladala tak, že Putin chce obnoviť Sovietsky zväz, hoci Putin v iných prejavoch hovoril, že to nie je možné.

Putin v skutočnosti len poukázal na tragickosť rozdelenia Rusov, presne ako na ňu poukázal o dva roky neskôr manifest Navaľného NROH.

Keď Putin a Navaľnyj hovoria to isté, zaujme to.

Liberálov by nepotešila ani požiadavka manifestu, aby účastníci bojových operácií ruských federálnych síl vo vojne v Čečensku boli oslobodení od trestného stíhania. Rozumej v prípade, že sa dopustili vojnových zločinov.

Navaľnyj a Podnestersko

Ak by manifest vlády vtedy čítali vlády Moldavska a Gruzínska, iste by ich rozčertila nasledujúca požiadavka: „Rusko musí uznať suverenitu a právo na sebaurčenie tých krajín, ktoré sú našimi historickými spojencami, najmä Podnesterska, Abcházska a Južného Osetska.“

Čo to znamená? Že Podnestersko sa môže odtrhnúť od Moldavska a Abcházsko a Južné Osetsko od Gruzínska. A pokojne sa potom stať súčasťou Ruska.

V Bruseli a vo Washingtone by sa všetkým ježili vlasy na hlave.  

V ďalšom desaťročí sa Navaľnyj snažil na tieto otázky jasne neodpovedať a kládol dôraz na vnútroštátnu politiku, ale ani sa od postojov z manifestu nedištancoval.

Keď Navaľnyj hovoril: Krym je náš


Vytvorte si účet zadarmo
alebo sa prihláste do svojho účtu a dočítajte tento článok.

Pokračovaním súhlasíte s aktualizovanými Podmienkami k ochrane súkromia a Všeobecnými obchodnými podmienkami