Na Slovensku vyprodukujeme približne 2,6 milióna ton odpadu ročne a veľká časť z neho skutočne končí na skládkach. Tých máme podľa údajov z predminulého roku 82. Z hľadiska ekológie ide o najhorší spôsobom spracovania odpadu.
Slovensko podľa Eurostatu vyviezlo v roku 2020 na skládky 552 kilogramov odpadu na obyvateľa, čím sa v rámci 35 európskych krajín s dostupnými údajmi umiestnilo až na 22. priečke. Ukazuje sa, že najviac skládkujú krajiny ako Fínsko, Bulharsko a Srbsko a najmenej Holandsko, Slovinsko a Dánsko.
V spomínanom roku sme, naopak, dosiahli vysoké hodnotenie v rebríčku recyklovania, v ktorom sa naša krajina umiestnila v rámci starého kontinentu na štvrtej priečke. Lepšie na tom bolo len Taliansko, Belgicko a Litva. V priemere sa v EÚ recykluje približne 40 percent odpadu, na Slovensku to je až 64 percent.
Treba k tomu dodať aj fakt, že od roku 2006 má množstvo skládkovaného odpadu v prevažnej väčšine európskych krajinách vrátane Slovenska klesajúci trend.
Prečo potrebuje Slovensko odpad spaľovať?
Okrem skládkovania poznáme v zásade len dva ďalšie spôsoby, ako s odpadom naložiť. Môžeme ho recyklovať alebo energeticky zhodnotiť, teda prakticky spáliť a získanú energiu využiť na výrobu elektriny či tepla. Na posúdenie čaká v súčasnosti minimálne šesť zámerov výstavby nových spaľovní. Jednou z nich je zariadenie na energetické zhodnotenie odpadu, ktoré chce pri Bratislave postaviť rafinérska spoločnosť Slovnaft.
„Produkcia odpadu medziročne stúpa, skládky už nemožno rozširovať a navyše ich musí Slovensko obmedziť tak, aby na nich končilo maximálne desať percent vyprodukovaného odpadu. Aj za predpokladu, že bude postupne narastať podiel recyklovaného odpadu, je evidentné, že krajina potrebuje zaviesť nové formy nakladania s odpadmi,“ uviedol riaditeľ komunikácie Slovnaftu Anton Molnár.
Poukázal aj na to, že na skládkach dochádza ku kontaminácii pôdy, spodných vôd a produkcii metánu, ktorý má 25-krát väčší skleníkový efekt ako oxid uhličitý. Podľa jeho slov je preto žiaduce, aby sme začali zavádzať technológie, ktoré v maximálne možnej miere využijú potenciál, ktorý odpad v sebe má.
„Pri diskusii o zariadeniach na energetické využitie odpadu si treba ujasniť, že nejde len o jeho spálenie, teda likvidáciu. Tieto zariadenia využívajú odpad, ktorý už existuje, ako surovinu na výrobu tepla alebo elektrickej energie. V tom sa líšia od spaľovní,“ upozornil Molnár.
Nové kapacity prevýšia ročný objem komunálneho odpadu
Minister životného prostredia Tomáš Taraba tiež prezradil, ako si na Slovensku predstavuje budúcnosť spracovania odpadu a menoval riešenia, ktoré považuje za „veľmi dobré", podľa jeho slov ide o fluidné a plazma spaľovne. Na Slovensku v súčasnosti fungujú dve spaľovne, pri Bratislave a Košiciach, pričom Taraba ich chce maximálne štyri.
Technológiu fluidného lôžka má využívať zariadenie na energetické zhodnotenie odpadu Slovnaftu. Môžeme preto predpokladať, že tento projekt budú vládni úradníci v budúcnosti pri posudzovaní preferovať viac ako iné. Spaľovňa Slovnaftu bude mať kapacitu až 317-tisíc ton ročne, čo vzbudilo pozornosť niektorých odporcov projektu. A to aj vzhľadom na to, že v roku 2022 sa na skládku v Bratislavskom kraji vyviezlo len 85-tisíc ton komunálneho odpadu.
Existujúce zariadenie na energetické využitie odpadu (ZEVO) bratislavskej spoločnosti Odvoz a likvidácia odpadov (OLO) v tom istom roku energeticky zhodnotilo bezmála 100-tisíc ton odpadu a kapacitu plánuje zvýšiť na 160-tisíc ton ročne. Ak teda spočítame plánovaný nárast kapacít súčasnej spaľovne a kapacitu tej, ktorú chce postaviť Slovnaft, dostaneme výsledok, ktorý viac ako štvornásobne prevyšuje množstvo odpadu, ktorý končí ročne na skládke v tomto regióne.
Oproti existujúcej bratislavskej spaľovni, kde sa spracováva komunálny odpad z hlavného mesta, bude však Centrum energetického zhodnotenia odpadov (CEZO) Slovnaftu schopné spracovať odpad, ktorý technológia ZEVO spoločnosti OLO spracovať nedokáže.
„CEZO Slovnaftu bude kapacitne schopné zhodnocovať ťažko spracovateľný, priemyselný aj komunálny odpad zo spádového územia celého západného Slovenska. Technológia fluidného lôžka, ktorú sme pre CEZO vybrali, je navyše schopná zhodnotiť aj tekutý odpad,“ uviedol Molnár, pričom špecifikoval, že ťažko spracovateľný priemyselný odpad vrátane kalov z rafinérie bude tvoriť menej ako jednu tretinu zhodnocovaného materiálu.
Na otázku Štandardu, či plánuje Slovnaft odpad dovážať, Molnár odpovedal, že kapacita tejto spaľovne počíta len s odpadom z oblasti západného Slovenska. "V ZEVO spoločnosti OLO sa využíva odpad z územia hlavného mesta. Už blízke obce a mestá v blízkosti Bratislavy sú tak odkázané na iné riešenie, spravidla na skládky," dodal.
Podľa spoločnosti OLO je rozvoj zariadení na energetické zhodnocovanie odpadu nevyhnutný, no dôležité je pritom myslieť aj na logickosť rozloženia ich geografických spádových oblastí, "aby sme sa vyhli problému nadbytočnej kapacity týchto zariadení".
"Tomuto problému v súčasnosti čelia napríklad v severských krajinách, kde musia odpad dovážať cez hranice z iných európskych štátov. Bude dôležité sledovať, ako sa v tomto kontexte k zámeru Slovnaftu postaví ministerstvo životného prostredia," uviedla Zuzana Balková, manažérka externej spolupráce spoločnosti OLO.
Nový projekt CEZO zároveň nahradí existujúcu spaľovňu kalov, ktorú Slovnaft prevádzkuje už zhruba 50 rokov a v prípade potreby tiež dokáže pomôcť s likvidáciou starých environmentálnych záťaží, akou je napríklad skládka vo Vrakuni.
V minulosti bolo totiž otázne, či je možné jej efektívne sanovanie vykopaním starého odpadu, ktorého tu uložili v 60. a 70. rokoch viac ako 90-tisíc kubických metrov bez vybudovania nepriepustných tesniacich prvkov. V prepočte to môže predstavovať približne 90- až 140-tisíc ton v závislosti od vlastností odpadu a iných materiálov, ktoré sa v priebehu rokov na územie dostali.
Molnár pre Štandard potvrdil, že technológia CEZO bude schopná zhodnotiť aj odpad z Vrakune a takisto aj nerecyklovateľné plasty či lieky po exspirácii, ktoré momentálne nespaľuje na Slovensku žiadna spoločnosť. V lekárňach sa preto nespotrebované lieky hromadia už takmer rok. Podľa Asociácie prevádzkovateľov sieťových lekární sa v ich priestoroch hromadí už približne 40 ton nebezpečného odpadu.
To všetko ale treba vnímať v kontexte budúceho dopytu po zhodnocovaní odpadu, pretože Slovnaft plánuje CEZO uviesť do prevádzky až koncom roka 2029.
Spaľovňa a ohrozenie životného prostredia
Proti zámeru výstavby novej spaľovne odpadov v areáli bratislavskej rafinérie Slovnaft sa však postavili aktivisti. Podľa nich je jedným z problémov nevhodnosť lokality. Bude to podľa nich popri rafinérii a už existujúcej spaľovni odpadov ďalšia záťaž pre obyvateľov v okolí.
"Nová spaľovňa môže ohroziť rôzne zložky životného prostredia na Žitnom ostrove a biodiverzitu chránených území Ramsarskej lokality Dunajské Luhy," uviedol jeden z iniciátorov petície proti výstavbe spaľovne pri Bratislave a poslanec v mestskej časti Ružinov Peter Strapák.
Slovensko by podľa neho malo strategicky predchádzať vzniku odpadu a podporovať cirkulárnu ekonomiku, nie stavať nové spaľovne. "Spaľovňa je nielen podľa nás zbytočná a kontraproduktívna. Ide proti európskym aj národným stratégiám, znepríjemní bežný život Bratislavčanov," doplnil Strapák.
Podľa združenia Envisan, ktoré sa venuje sanáciám environmentálnych záťaží, však CEZO nepredstavuje z hľadiska možnosti ohrozenia podzemných vôd Žitného ostrova žiadne významné nebezpečenstvo.
„Ak použijeme analógiu, spaľovňu majú aj vo Viedni a nachádza sa dokonca v širšom centre mesta. Disponuje najmodernejšími technológiami a spaľuje v dvoch jednotkách komunálny a nebezpečný odpad,“ priblížil predseda združenia Envisan Igor Polčan, pričom dodáva, že spaľovne Slovensko veľmi potrebuje. „Pri dodržaní prísnych podmienok je spaľovňa v súčasnosti jediným udržateľným spôsobom zneškodňovania odpadu,“ dodal.
Problémom však môže byť objem, ktorý chce Slovnaft každý rok zhodnotiť. „Ak niekto chce spaľovať 317-tisíc ton ročne, tak ak uvážime aj nevyhnutné odstávky spaľovne, mal by spaľovať zhruba 900 ton odpadu denne. To znamená 45 kamiónov každý deň, ak sa bude odpad zvážať 20-tonovými kamiónmi,“ upozornil Tomáš Tramita, systémový inžinier globálnej spoločnosti Hitachi Zosen Inova, ktorá sa venuje energetickému zhodnocovaniu odpadu.
Podľa jeho výpočtov by na vyloženie takého množstva odpadu potrebovala spoločnosť zaviesť 16-hodinové pracovné zmeny, a to len v prípade, že by vozila odpad len vo veľkých množstvách. To znamená vynímajúc vykladanie menších bežných smetiarskych nákladiakov.
„Musíme prejsť na komplexný systém,“ dodal, pričom navrhol, že by mestá v rámci regiónu mali v budúcnosti vytvoriť zásobovaciu štruktúru pre spaľovňu. Zámer Slovnaftu však podľa jeho slov ostáva nejasný, keďže stavia spaľovňu neďaleko miesta, kde už má tú svoju postavenú OLO. "Takže budú musieť bojovať o smeti s konkurenciou,“ dodáva.
"Otázka využitia cestnej infraštruktúry bola posudzovaná v štúdii s názvom Posúdenie vplyvu na komunikačnú sieť a jedným so záverov je, že celkové zahustenie bude minimálne bez zásadného dopadu na existujúcu prepravu," uviedol riaditeľ komunikácie Slovnaftu Molnár, pričom zdôraznil, že komfort súčasných cestujúcich sa vplyvom projektu nijak nezmení, čo je podporené zámerom dovážať odpad primárne vlakmi.
"Okrem vlakov zámer počíta aj s tým, že odpad sa do CEZO bude dovážať v menšej miere nákladnými vozidlami a kaly z čistiarne odpadových vôd potrubným prepojením. CEZO bude mať pre nákladné automobily samostatný vstup z príjazdových komunikácií," dodal.