Slovák, vďaka ktorému poznajú v Afrike Cyrila a Metoda
Táto reportáž bude mať trocha osobnejší charakter. Protagonistu, ktorého vám o chvíľu predstavím, totiž poznám už niekoľko rokov. Prvýkrát sme sa stretli pri nahrávaní rozhovoru o práci kňaza v Spojených štátoch amerických. Benjamín Kosnáč, kňaz, o ktorom píšem, tam pôsobil dve desaťročia.
Po_svätej_omši_je_čas_aj_na_zábavu_kňaz_Benjamín_Kosnáč_zabáva_deti_bublinami_po_svätej_omši_v_odľahlom_bušovom_kostolíku
Benjamín Kosnáč. Foto: Timotej Križka
Keď sa vrátil na Slovensko, viacero ľudí mi dávalo do pozornosti, že jeho životná skúsenosť z Ameriky môže byť obohacujúca aj pre slovenského poslucháča. Otec Benjamín v tom prvom rozhovore pre rozhlas hovoril o tom, ako fungovala slovenská farnosť v Detroite, ako ju otvorili aj pre iné národnosti, ako farnosť ožívala, ako sa v nej pestovali a udržovali aj slovenské zvyky, ale hlavne dobré vzťahy.
Rozprával aj o tom, aké to je, keď cirkev nie je dotovaná štátom, keď sa farnosť rozhodne presťahovať na iné miesto, kde vybuduje nový kostol a starý kostol jednoducho predá. Občas aj inej denominácii.