Rakúsko sa ocitá v tiesni. Alebo o tom, ako sa justícia zneužíva v politickom boji

Nenápadne vyzerajúca správa, že bývalý kancelár Sebastian Kurz bol vo Viedni odsúdený na podmienečný trest, je už na druhý pohľad dosť dramatická. Je to najnovší príklad zneužitia justície v politickom boji. Na niečo podobné sme zvyknutí, jednoducho povedané, na východ od nás. Prípady sa však množia aj v nemecky hovoriacom svete, teda v tom, čo je pre nás najbezprostrednejší „Západ“.

Kurz bol v uplynulej dekáde politickou hviezdou stredoeurópskeho významu. Predseda Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) so skutočne pravicovým programom, nielen proti masovému prisťahovalectvu, minister zahraničných vecí a potom aj predseda vlády. Starý establišment, dokonca aj z jeho vlastnej strany, ho nemal rád, pretože narušil stojaté vody a dokonca mu neoficiálne ponúkli lukratívne miesto v súkromnom sektore, ak si dá na pár rokov pauzu od politiky.

Nedal si pokoj, famóznym spôsobom vyhral voľby a populistických Slobodných (FPÖ) priviedol do vlády. Potom prišla aféra Ibiza: Kurzov koaličný partner a vicekancelár Heinz-Christian Strache bol vlákaný na stretnutie s údajnou dcérou ruského oligarchu, večierok bol tajne nahrávaný a o dva roky neskôr, v roku 2019, niekto poslal krátky zostrih nahrávky do novín. Strache bol politicky vyradený, jeho strana vyhodená z vlády. Proti Strachemu sa začala séria trestných stíhaní. Doteraz bol v dvoch prípadoch oslobodený a desať ďalších muselo byť zastavených.

Kurz nahradil Slobodných Zelenými, ktorí okrem iného získali ministerstvo spravodlivosti. A najneskôr od roku 2019 sa špeciálna prokuratúra pre hospodárske a korupčné záležitosti (WKStA), ktorá spadá pod ministerstvo spravodlivosti, odtrhla z reťaze. Spomedzi politikov boli a sú v hľadáčiku WKStA takmer výlučne exponenti pravice – okrem Kurza napríklad jeho minister financií a stranícky kolega Gernot Blümel, ako aj ďalší minister financií v Kurzovej vláde a ľudovec Hartwig Löger. Tretím ministrom financií za ľudovú stranu (v tomto prípade ešte pred Kurzom), ktorého vyšetruje špeciálna prokuratúra, je Josef Pröll. Podobne WKStA stíhala alebo stíha aj politikov Slobodných, okrem Stracheho napríklad Johanna Gudenusa, ktorý bol istý čas predsedom poslaneckého klubu.

Kurz bol v kauze Ibiza vyšetrovaný za krivú výpoveď, za údajné manipulovanie predvolebných prieskumov, a podmienka, ktorú v piatok (23. 2.) dostal, je tiež za krivú výpoveď a týka sa zmeny vymenovania dozornej rady v štátnej spoločnosti ÖBAG. Naozaj nemá mať premiér vplyv na riadenie štátneho podniku?

Rakúsko je notoricky známe straníckymi exponentmi v štátnych podnikoch, je to stará prax a je nepredstaviteľné, že by to nerobilo dnešné vedenie ľavicových strán, sociálnych demokratov a, koniec-koncov, aj Zelených. Tu však špeciálna prokuratúra nezasahuje. Na tomto pretrvávajúcom škandále nič nemení ani skutočnosť, že podstatná časť prípadov špeciálnej prokuratúry je zastavená pre nedostatok dôkazov alebo pre procesné chyby.

Bolo by nepresné tvrdiť, že WKStA sa paušálne obracia proti Ľudovej strane. Obrátila sa proti nej v čase, keď sa táto mainstreamová strana posunula smerom k populizmu. Samozrejme, môže ísť iba o časovú zhodu.

V Nemecku sa obdoba rakúskych ľudovcov, Kresťanskodemokratická únia (CDU), zatiaľ nevydala „rakúskym“ smerom. Ale jednotlivci z CDU, ktorí majú takéto sklony a nevyhýbajú sa napríklad kontaktom s politikmi z Alternatívy pre Nemecko (AfD), sa stávajú predmetom záujmu štátu. Stalo sa to bývalému riaditeľovi kontrarozviedky Hansovi-Georgovi Maassenovi, ktorému „jeho“ kontrarozviedka otvorila spis a poriadne to vytrúbila do sveta. Stalo sa to niekoľkým členom CDU, ktorí sa vlani v novembri zúčastnili na súkromnej diskusii o prisťahovalectve v hoteli neďaleko Postupimu.

Maassenov nástupca, bývalý poslanec CDU, prezradil, že kontrarozviedka o stretnutí vedela vopred, čím podporil podozrenie, že si ho nahrávala a potom nahrávku poskytla krajne ľavicovovému webu Correctiv, ktorý zo stretnutia urobil škandál. Štátne zastupiteľstvo v Brandenbursku vyšetruje, či sa účastníci stretnutia údajne nedopustili niečoho nezákonného.

Byť v nemecky hovoriacom priestore na umiernenej pravici a neuzatvárať si v rámci pravice možnosti spolupráce dnes znamená riskovať pozornosť represívnych zložiek štátu. Kto by to bol povedal ešte pred piatimi či šiestimi rokmi.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.