Centrálni bankári nevedia, čo ich úrokové zmeny spôsobia v ekonomike. Ako to funguje na Slovensku

Ekonomika však nie je hodinový stroj, kde je každý pohyb dokonale predvídateľný. Preto ak centrálna banka zníži základnú úrokovú sadzbu o jeden percentuálny bod, neznamená to, že úroky na hypotékach, spotrebných úveroch a kontokorentoch automaticky klesnú rovnako o jeden percentuálny bod.

Prenos úrokových sadzieb v ekonomike (anglicky interest pass-through rate) z centrálnej banky do komerčného sektora nefunguje v dokonalej korelácii. Preto centrálni bankári nikdy presne nevedia, čo ich manipulácia úrokov v ekonomike vyvolá. Môže sa stať, že reakcia ekonomiky na zmenu sadzieb bude veľmi vlažná. A, naopak, aj malá zmena môže vyvolať prudkú reakciu trhov. Takzvaný transmisný mechanizmus je preto neustále predmetom skúmania.

Ešte komplikovanejšia situácia nastáva v heterogénnych menových zónach, akou je práve eurozóna. Zmena úrokovej sadzby spoločnou centrálnou bankou sa v jednej časti zóny môže prejaviť výrazne a v druhej časti skoro vôbec.

Presne toto sa pokúsili vo svojej novej práci zmerať ekonómovia Paul Egan a Kieran McQuin. Použili dáta za roky 2000 až 2021, teda od vzniku eurozóny až po obdobie poklesu základného úroku ECB na hodnotu 0 percent. Zamerali sa na prenos úrokov medzi sadzbou ECB a úrokovou sadzbou na hypotékach.