Že bude výstava dvanástich obrazov Pána Ježiša, Bohorodičky či svätej Márie Magdalény provokovať, varoval jej autor už pred sobotňajším otvorením. Taliansky konzervatívny denník La Bussola Quotidiana Nuova hovorí o neprípustnej blasfémii, ktorá medzi veriacimi vyvolala veľké pohoršenie.
Jedným z hlavných kameňov úrazu je obraz s príznačným názvom INRI, na ktorom je znázornený stotník Longín, ako sa skláňa nad mŕtvym Ježišovým telom a rukou stláča jeho rebro. Odchýlka od Svätého písma, podľa ktorého Mu „kosť nebola zlomená“, je však podľa konzervatívneho novinára Andreu Zambrana tým najmenším problémom.
Longínova hlava zakrývajúca miesto intímnej oblasti bezvládneho tela navodzuje „úplne inú predstavu, ako obyčajné stláčanie rebier. Je to obscénne, rúhavé a hlboko svätokrádežné,“ pokúša sa opísať svoje dojmy z výstavy Zambrano a dodáva, že „návštevník výstavy je pripravený na provokáciu, no tu ho čaká ozajstný šok.“
Nanebovstúpenie, Gratia plena a Už ma nedrž
Okrem obrazu INRI provokuje aj „pocta umelca Caravaggiovi“. Ježiša, ktorý je na ňom vyobrazený ako odfarbený blondín v priliehavom oblečení, nesú obnažené postavy. Saltini obraz nazval Nanebovstúpenie.
Jeho chuť provokovať sa nachádza aj v obraze, ktorý prepožičal názov celej výstave – Gratia plena. Ide o triptych zobrazujúci ženu v troch sekvenciách, ktorá je objektom morbídnej pozornosti mužov v akýchsi potápačských oblekoch. Autor Saltini poskytol vysvetlenie, ktoré pretlmočil sprievodca výstavy: „Maľba zobrazuje Pannu Máriu a farizejov, ktorí chcú preskúmať jej panenské počatie. Hoci ju chcú vyzliecť, ona sa oblieka do brnenia.“
Nejednoznačnosť vyvoláva aj ďalší obraz, na ktorom je vyobrazená žena v spodnej bielizni objímajúca očividne bezvládneho polonahého muža. Saltini obraz nazval „Už ma nedrž“ podľa slov vzkrieseného Ježiša, ktoré adresoval Márii Magdaléne. (porov. Jn 20,17) Zámer Saltiniho zostáva zahalený rúškom tajomstva, keďže na ňom podľa vlastných slov chcel znázorniť scénu umývania nôh. Tie však umyl Ježiš svojim apoštolom krátko pred poslednou večerou.
Vzhľadom na osobnú skúsenosť z blasfemickej výstavy kladie Zambrano v závere svojho textu oprávnenú otázku, či „je naozaj potrebné, aby sa cirkev spájala s takýmto výtvarným voyeurizmom, ktorý má potenciál iba znesvätiť posvätné a znepokojiť pohľad a svedomie.“ Na reakciu vyzval biskupa diecézy Carpi Mons. Eria Castellucciho, ktorý dal podujatiu zelenú možno presne nepoznajúc jej obsah.
Reakcia diecézy: Čistému všetko čisté...
Medializácia spornej výstavy spôsobila búrku reakcií adresovaných diecéze, ktorá k prípadu vydala oficiálne tlačové stanovisko. Miestna cirkev rázne odmietla obvinenia z blasfémie a výstavu „Gratia plena“ v kostole diecézneho múzea obhajuje a odporúča s dôraznou výzvou, aby sa návštevníci na obrazy dívali bez predsudkov a s „jasným pohľadom“ odkazujúc pritom na slová svätého Pavla v liste Títovi: „Čistým je všetko čisté, ale poškvrneným a neveriacim nie je nič čisté.“ (1Tit 1,15) Problémom podľa diecézy teda nie sú obrazy, ale kritici, ktorí si nezachovali potrebný „jasný pohľad“.
„Saltiniho umenie nie je zbožné, v nejakom kostole by sme ho takmer nevideli, ale je to pravé súčasné umenie s náboženskou tematikou, skutočná rarita. Pred týmito dielami možno meditovať. Preto je jeho dielo darom pre veriacich i neveriacich, aby sa zamysleli nad tajomstvami nášho bytia vo svete, obnovili ikonografický odkaz a citové dedičstvo našej kultúrnej tradície,“ formuluje diecéza Carpi vo svojej tlačovej správe.
V tejto polemike nezaškodí zacitovať z konštitúcie Druhého vatikánskeho koncilu Sacrosanctum Concilium – O božskej liturgii. Bod 142 obsahuje jasnú formuláciu: „Biskupi nech bedlia, aby sa do Božieho domu a na iné posvätné miesta nedostali diela, ktoré sú v rozpore s vierou a mravmi alebo s kresťanskou nábožnosťou a urážajú pravé kresťanské cítenie či už zvráteným stvárnením, alebo sú z umeleckej stránky nedostatočné, priemerné, alebo ide o napodobeninu umenia.“