Zhubnosť monopolu, wokeizmus či manažérsky cynizmus. Prečo sú Google a Boeing upadajúci obri

Je to možno správa, ktorá by – vzhľadom na to, že Alphabet je jednou z najväčších firiem na svete (v súčasnosti šiesta podľa trhovej kapitalizácie) – mala znepokojovať širší okruh Američanov. Najmä preto, že dnes sa občas stretávame s pojmom „kríza kompetentnosti“. Nie sú ojedinelé prípady, že niektoré organizácie, štátne aj súkromné, nefungujú tak, ako sú ľudia zvyknutí.

O spoločnosti Boeing, ktorá je najväčším americkým priemyselným exportérom a jedným z najväčších dodávateľov zbraní, už niekoľko rokov neprichádzajú pozitívne správy. Firma sa sotva spamätala z neúspešného uvedenia lietadla 787 Dreamliner na trh a z dvoch smrteľných havárií lietadla 737 MAX v roku 2019.

Navyše do tohto roka vstúpila vypadnutím núdzových dverí lietadla 737 počas letu. Možno je to práve zvýšená pozornosť, že si krátko nato náhodní cestujúci voľným okom všimli – a keďže sme v 21. storočí, aj odfotografovali – diery po chýbajúcich nitoch na inom boeingu. Môže to niekto považovať za bezpečné lietadlo?

Po tom, ako v januári vypadli dvere, jeden komentátor sa vyjadril, že zatiaľ čo pre talentovaných Európanov je práca na dôležitých pozíciách v Airbuse métou, ktorú si vážia, Boeing je až druhou voľbou pre Američanov, ktorí si nenašli miesto v Silicon Valley. Túto hypotézu teraz mierne skomplikovalo spustenie Google Gemini.

Obe spoločnosti profitujú zo svojho dominantného postavenia. V prípade Googlu ide takmer o monopol v oblasti internetového vyhľadávania a predaja reklamných bannerov, Boeing má duopol s Airbusom na výrobu celého radu dopravných lietadiel. Brazílsky Embraer totiž vyrába len menšie lietadlá a Rusi zatiaľ stratili schopnosť produkovať dopravné lietadlá. Číňanom sa doteraz nepodarilo presadiť sa a ich najnovší model je silne závislý od západných dodávateľov, ostatní výrobcovia sa buď vzdali, alebo ich kúpil jeden z duopolov.

Nie je žiadnou novinkou, že monopolné postavenie vedie k strate pozornosti a drajvu. A tiež k podobnej skleróze ako v prípade podnikov v socialistickej ekonomike, hoci môže mať trochu inú podobu.

Aké je pozadie debaklu Gemini

Jeden z najzaujímavejších reportérov Silicon Valley Michael Solana na svojej webovej stránke Pirate Wires zverejnil prvé informácie k poodhaleniu širšieho pozadia debakla Gemini. Vychádza zo súkromných rozhovorov s viacerými zamestnancami spoločnosti. Jeho silnou stránkou je, že sa nesústredí výlučne na vplyv wokeizmu ani výlučne na manažérsku kultúru, ale snaží sa vnímať oboje spolu.

Nie je prekvapením, že zozbieral množstvo príkladov woke ideológie odtrhnutej z reťaze, pre ktorú nie je malicherná žiadna intervencia. Príklad: v spoločnosti Google existuje záujmová skupina zamestnancov nad 40 rokov s názvom „Greyglers“, čo je zloženina slov Google a grey, sivý. Poradili im, aby sa premenovali, pretože nie každý človek nad 40 rokov má sivé vlasy, takže skupine chýba „inkluzívnosť“. Spoločnosť Google si najala externého konzultanta, aby vymyslel nový názov. 

Keď už hovoríme o externých konzultantoch, nie je prekvapujúce, že Google hostil prednášku Ibrama X. Kendiho, známeho šarlatána rasistickej pseudovedy, ktorého inštitút proti rasizmu na Bostonskej univerzite utrpel minulý rok vlastnú manažérsku haváriu. Prednáška bola jednou zo série podobných iniciatív vtedajšieho šéfa diverzity spoločnosti Google. Ten musel v roku 2021 odísť krátko nato, ako vyšli najavo jeho skoršie texty, v ktorých písal, že „Židia majú nenásytný apetít bojovať a zabíjať“.

Solana opisuje, že woke ideológia sa odráža nielen v takýchto verbálnych iniciatívach, ale ovplyvňuje aj kariérny postup, pričom bieli muži sú bežne diskriminovaní. A ovplyvňuje aj produkty. Podľa jedného z vývojárov, s ktorým sa rozprával, asi polovicu energie pri vývoji Gemini pohltila snaha o vytvorenie woke umelej inteligencie.

Solana však upozorňuje na to, že „fanatikom sa v Googli darí tak dobre len preto, že žiadny iný zdroj moci nevykonáva (Google) a ani sa nepokúša mať skutočný vplyv“. 

Vzhľadom na absenciu jasného smerovania, jasných hierarchií zodpovednosti a vzájomnú izoláciu rôznych tímov, je oddelenie ľudských zdrojov, kde sídlia woke ideológovia, v podstate jediné, ktoré spoločnosť spája. „Takmer každý, s kým som sa rozprával, používal slová „kultúra strachu“, a to nielen pri vysvetľovaní, prečo sa najbláznivejšie excesy DEI [Diversity, equity, and inclusion – Rozmanitosť, rovnosť a inklúzia, pozn. red.] nestretávajú s odporom, ale aj keď vysvetľovali, prečo v spoločnosti s azda najväčšou koncentráciou talentovaných technologických odborníkov na svete, inovácie chýbajú.

Zamestnanci na všetkých úrovniach sa z najrôznejších dôvodov boja spochybňovať množstvo procesov, ktoré spoločnosť ochromujú. Okrem toho, keď sa rozhoduje o povýšení, nechcú, aby si ich niekto všimol. Ako povedal jeden starší inžinier: „Myslím, že vymýšľať dobré produkty v spoločnosti Google nie je možné.“

Neistota sa šíri zhora. Formálne je najvyšším šéfom Sundar Pichai, ale veľkú úlohu zohrávajú aj zakladatelia Larry Page a Sergey Brin a „väčšina zamestnancov si nie je istá, kto skutočne šéfuje“. Preto sa v spoločnosti „presadila kultúra strachu a s ňou aj prax veľa hovoriť a nič nepovedať“.

Tieto problémy nie sú nové, pretože Google už veľmi dlho neuspel so žiadnym novým produktom. Až tak na tom nezáležalo, keďže dojnou kravou bol vyhľadávač. Umelá inteligencia je však niečo, čo má potenciál úlohu vyhľadávača ohroziť. Google to zrejme predvídal, keď v roku 2014 kúpil britský startup DeepMind. Lenže tento náskok nevyužil.

Padajú lietadlá pre wokeizmus?

Spoločnosť Boeing sa vďaka Elonovi Muskovi stala príkladom toho, ako pre wokeizmus doslova padajú lietadlá. Ten totiž na Twitteri zverejnil informáciu, že manažéri spoločnosti sú hodnotení podľa toho, ako uplatňujú kritériá DEI [diverzita, rovnosť, inklúzia, pozn. red.] a boja proti klimatickým zmenám.

A bola to pravda, zdrojom nebol anonymný whistleblower. Je to čierne na bielom v správe, ktorú Boeing povinne predkladá americkému burzovému regulačnému orgánu SEC. Je to, samozrejme, správa, ako sa zmenili kritériá odmeňovania vedúcich pracovníkov od roku 2021 do roku 2022. Problémy spoločnosti Boeing sa začali oveľa skôr.

Chýba tu syntetický pohľad a prevláda tradičnejší výklad toho, čo sa stalo s americkým priemyslom vo všeobecnosti. Kľúčové sú tri slová – financializácia, outsourcing, offshoring.

Do popredia sa dostala generácia manažérov reprezentovaná Jackom Welchom, ktorá sa pozerala len na finančné ukazovatele. Technici prichádzali o svoj vplyv a predovšetkým sa prostredníctvom outsourcingu strácali priemyselné znalosti a zručnosti. Obaja duopolisti (Boeing i Airbus) majú spoločné to, že sa v oblasti predaja spoliehajú na lobovanie svojich politikov, čo môže byť rozhodujúcejšie ako kvalita. Barack Obama sa údajne pri návšteve Boeingu vyjadril, že za počet lietadiel, ktoré predali po celom svete, „si zaslúži na dôchodku zlaté hodinky“. Medzi politikou a manažmentom fungujú energické otočné dvere.

Názorným príkladom toho je príbeh núdzových dverí, ktoré vypadli počas letu. Túto časť trupu vyrába pre Boeing spoločnosť Spirit Aero Systems v továrni v Kansase, ktorá patrila do roku 2005 spoločnosti Boeing. V tom roku ju Boeing predal súkromným investorom. Motív nebol strategický, ale čisto finančný – zlepší sa tým hospodársky výsledok leteckého gigantu a všetko bude fungovať ako predtým. Ale nestalo sa tak.

Tímy spoločností Boeing a Spirit si vzájomne prehadzovali zodpovednosť za kontrolu kvality. Chýbala firemná lojalita, zostali len ukazovatele. Spôsob ich plnenia spočíval v tom, že sa nevyhľadávali chyby a tie, ktoré sa našli, sa príliš nenahlasovali. Napríklad podľa jedného anonymného svedka z Boeingu, pracovný tím zo spoločnosti Spirit, ktorý bol na mieste v továrni Boeingu opravovať nájdené chyby, jednoducho nesprávne upevnené dvere prestriekal farbou.

Spomenuli sme politiku. Šéf spoločnosti Spirit Pat Shanahan pracoval v Boeingu do roku 2016. V roku 2017 sa stal námestníkom ministra obrany v Trumpovej administratíve a v roku 2019 bol dokonca istý čas zastupujúcim ministrom obrany, no Trump nakoniec jeho nomináciu na ministra stiahol. Shanahan potom zaujal miesta v rôznych správnych radách vrátane spoločnosti Spirit, ktorej sa stal v októbri minulého roka riaditeľom.

Nikki Haleyová, ktorá definitívne odstúpila z republikánskych prezidentských primárok, urobila pre Boeing veľa ešte ako guvernérka Južnej Karolíny. Keď v roku 2018 skončila ako Trumpova veľvyslankyňa pri OSN, stala sa v nasledujúcom roku členkou správnej rady spoločnosti Boeing. V roku 2020 z nej však odišla – Boeing sa chystal požiadať o štátnu pomoc a v boji o republikánsku prezidentskú nomináciu by vyzeralo zle, keby pri tom asistovala (aj tak jej prácu pre Boeing pripomínajú).

Celkovo je na tom Amerika ekonomicky stále lepšie ako Európa. Jedným z dôvodov, prečo sa Boeing necháva učičíkať je ten, že aj Airbus mal svoje problémy a z roka na rok by aj tak nebol schopný nahradiť výpadok Boeingu. Oba tieto príbehy ukazujú starú pravdu, že monopol je škodlivý a spoločnosť, ktorá stratí cestu, podlieha rôznym zvodom a móde. Hoci táto zmes politickej korupcie, ideologickej korupcie a manažérskeho cynizmu môže mať mnoho podôb.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.