Generál Šedivý: Každá vojna s Ruskom by nakoniec bola jadrová
Rusi budú chcieť v prvej fáze dokončiť obsadenie Doneckej oblasti. Luhanskú už skoro celú majú, neskôr budú chcieť mať celú Záporožskú a Chersonskú oblasť. Určite sa pokúsia aj o Odesu a spojenie do Podnesterska. Ale že by sformovali státisíce vojakov a obsadili celú Ukrajinu, pokračovali do Pobaltia alebo na Slovensko – to nie. K útokom proti NATO by potrebovali rádovo milióny vojakov. Skrátka, vojenská logika tomu nenasvedčuje, myslí si bývalý náčelník generálneho štábu Armády ČR Jiří Šedivý.Kam sa to za posledný rok vyvinulo na rusko-ukrajinskom fronte?Moje hodnotenie sa nebude stopercentne kryť s hodnotením politickej reprezentácie, v Česku aj v zahraničí. Spočiatku boli všetci nadšení. Niektorí dokonca predpovedali, že ruská armáda na Ukrajine do pár týždňov skolabuje, potom, že jej čo nevidieť dôjdu rakety. Súbežne s tým sa nám hovorilo, že Putin umiera, vykrúca sa mu noha a trasie sa mu ruka. To išlo od Ukrajincov a všetci vedeli, že to sú nezmysly, napriek tomu ich verejne prezentovali.
Jiří Šedivý. Foto: Profimedia.sk
Jiří Šedivý. Foto: Profimedia.sk
V zásade to isté sa opakovalo s ukrajinskou protiofenzívou vlani v lete. Keby sme na chvíľu odhliadli od kvality zbraní a zmerali sily oboch strán, tak predsa pred rokom bolo jasné, že ani jedna z nich v tej chvíli nemá výraznú prevahu. Po celý čas boli oba kontingenty vojsk približne rovnako silné. A to nehovorím o ruských zálohách. Aj z aktuálneho pomeru síl na fronte muselo byť zrejmé, že ak chce Ukrajina dosiahnuť nejaký skutočne významný úspech, musí sústrediť svoje sily na jeden hlavný smer a nemôže vyslať proti Rusom divízie, armádne zbory na širokom úseku frontu na troch smeroch, pretože jednoducho nebude schopná prevahu vytvoriť.
Mala sa koncentrovať na jeden užší úsek a tam udrieť všetkou silou?
Áno, respektíve má sa urobiť jeden hlavný smer útoku a jeden vedľajší. Ale Ukrajina sa správala vlastne rovnako ako Rusi na začiatku svojej agresie. Rusi pred dvoma rokmi tiež predpokladali, že sa Ukrajina zrúti a vzdá, a svoj nápor nekoncentrovali tak, ako by mali.
Nie je to s tým údajným ruským predpokladom byť do troch dní v Kyjeve v skutočnosti len naša domnienka? Tvrdenie o troch dňoch nemáme od Putina, ale od náčelníka amerického generálneho štábu Marka Milleyho.
Myslím, že to skutočne ruský plán bol. Verifikoval ho bieloruský prezident. Lukašenko sa vtedy nechal odfotiť na veliteľskom zhromaždení, ako pred mapou ruskej operácie čosi vysvetľuje bieloruskej generalite. Hoci tie obrázky nie sú úplne jasné, predsa len sa z nich dá rozpoznať základný ruský plán. Keďže Rusi vychádzali z toho, že Ukrajina sa zrúti, rozmiestnili vojská do akejsi podkovy od severu na juh. Nebudem hovoriť za svojich kolegov, ale ja keď som to rozmiestnenie vtedy videl, hovoril som si: To nie je na nejakú veľkú agresiu.
Keď zo 700-tisíc vojakov v zbrani vyčlenili na útok 200-tisíc z nich, s tým nemohli takú veľkú krajinu, ako je Ukrajina, vážne dobývať. Oni normálne počítali s plošným obsadením, podobne ako u nás v šesťdesiatom ôsmom. Prvá ofenzíva Ukrajincov ešte v roku 2022 bola úspešná, pretože im Američania vyhovorili útok od Chersonu na Krym. Tam by ich Rusi utopili v Dnepre. Ukrajinci by ho museli prekonávať násilným prechodom. To je strašne drahá, zložitá operácia, skoro nevyhnutne s ohromným množstvom obetí. Pod tlakom Američanov to preplánovali na sever a tam boli úspešní, pretože pri Charkove Rusov prekvapili.
A druhá protiofenzíva vlani?
Tá už bola, myslím si, ovplyvnená politicky, takým tým entuziazmom – vyženieme Rusov –, tá už nebrala do úvahy realitu na bojisku. V tom čase už Rusi začali pracovať inak, hoci to je stále sovietsky štýl vojny, keď ľudský život neznamená skoro nič. Ale predsa len sa aj ruskí velitelia naučili používať technológie.