V zásade to isté sa opakovalo s ukrajinskou protiofenzívou vlani v lete. Keby sme na chvíľu odhliadli od kvality zbraní a zmerali sily oboch strán, tak predsa pred rokom bolo jasné, že ani jedna z nich v tej chvíli nemá výraznú prevahu. Po celý čas boli oba kontingenty vojsk približne rovnako silné. A to nehovorím o ruských zálohách. Aj z aktuálneho pomeru síl na fronte muselo byť zrejmé, že ak chce Ukrajina dosiahnuť nejaký skutočne významný úspech, musí sústrediť svoje sily na jeden hlavný smer a nemôže vyslať proti Rusom divízie, armádne zbory na širokom úseku frontu na troch smeroch, pretože jednoducho nebude schopná prevahu vytvoriť.
Mala sa koncentrovať na jeden užší úsek a tam udrieť všetkou silou?
Áno, respektíve má sa urobiť jeden hlavný smer útoku a jeden vedľajší. Ale Ukrajina sa správala vlastne rovnako ako Rusi na začiatku svojej agresie. Rusi pred dvoma rokmi tiež predpokladali, že sa Ukrajina zrúti a vzdá, a svoj nápor nekoncentrovali tak, ako by mali.
Nie je to s tým údajným ruským predpokladom byť do troch dní v Kyjeve v skutočnosti len naša domnienka? Tvrdenie o troch dňoch nemáme od Putina, ale od náčelníka amerického generálneho štábu Marka Milleyho.
Myslím, že to skutočne ruský plán bol. Verifikoval ho bieloruský prezident. Lukašenko sa vtedy nechal odfotiť na veliteľskom zhromaždení, ako pred mapou ruskej operácie čosi vysvetľuje bieloruskej generalite. Hoci tie obrázky nie sú úplne jasné, predsa len sa z nich dá rozpoznať základný ruský plán. Keďže Rusi vychádzali z toho, že Ukrajina sa zrúti, rozmiestnili vojská do akejsi podkovy od severu na juh. Nebudem hovoriť za svojich kolegov, ale ja keď som to rozmiestnenie vtedy videl, hovoril som si: To nie je na nejakú veľkú agresiu.
Keď zo 700-tisíc vojakov v zbrani vyčlenili na útok 200-tisíc z nich, s tým nemohli takú veľkú krajinu, ako je Ukrajina, vážne dobývať. Oni normálne počítali s plošným obsadením, podobne ako u nás v šesťdesiatom ôsmom. Prvá ofenzíva Ukrajincov ešte v roku 2022 bola úspešná, pretože im Američania vyhovorili útok od Chersonu na Krym. Tam by ich Rusi utopili v Dnepre. Ukrajinci by ho museli prekonávať násilným prechodom. To je strašne drahá, zložitá operácia, skoro nevyhnutne s ohromným množstvom obetí. Pod tlakom Američanov to preplánovali na sever a tam boli úspešní, pretože pri Charkove Rusov prekvapili.
A druhá protiofenzíva vlani?
Tá už bola, myslím si, ovplyvnená politicky, takým tým entuziazmom – vyženieme Rusov –, tá už nebrala do úvahy realitu na bojisku. V tom čase už Rusi začali pracovať inak, hoci to je stále sovietsky štýl vojny, keď ľudský život neznamená skoro nič. Ale predsa len sa aj ruskí velitelia naučili používať technológie.
Dnes vám Ukrajinci priznajú, že Rusi majú viac bezpilotných lietadiel a dronov ako oni. To je jedna vec. Druhá príčina ukrajinského neúspechu bola, že protiofenzívu rozdelili na tri operačné smery. Tým svoje vojská rozčlenili do troch kontingentov, ale zároveň ich oslabili. A Rusi to vedeli. Predsa inak by nevybudovali niekoľkolíniovú obranu smerom na Krym, onú Surovikinovu líniu. Ukrajinci vykrvácali pri Bachmute, ako aj na juhu. Maximálne dosiahli zisk pri Robotyne, tam ich však dnes Rusi už tiež vytláčajú späť. Táto chyba ich stála obrovské množstvo ľudských životov i techniky.
Vlani v tomto čase panovala asi celkom naivná predstava, že keď Západ dodá niekoľko desiatok tankov, budú to zázračné zbrane, s ktorými sa dostaví zvrat.
Ukrajinci sa vždy sústredia na nejakú zázračnú zbraň: tanky Leopard, Abrams. Jednu chvíľu Migy 29, húfnice, drony. Teraz to budú F-16. Ale veliteľ ich armády Valerij Zalužnyj správne začal hovoriť: Ofenzíva zlyhala a my musíme zmeniť spôsob vedenia boja, musíme ho viesť komplexnejšie. V tej chvíli sa dostal do konfliktu s prezidentom Zelenským a bol odvolaný.
Pre mňa bolo zvláštne, keď Ukrajinci vlani v januári tvrdili: Tento rok vytlačíme Rusov zo svojho územia, protiofenzíva sa začne v marci. A potom odďaľovali začiatok ofenzívy, a hneď na to Zelenskyj v júni priznal, že sa protiofenzíva začala. Najneskôr v tej chvíli bolo zrejmé, že sa dopúšťajú zásadných chýb a že tápu. Ich výrok, že vykonávajú prieskum bojom... Prieskum bojom sa plánuje predtým, než sa naplánuje vlastná operácia.
Na rozdiel od nich vy ste v reálnom boji neboli. Nie je to tak, že slabé miesta protivníka sa odhalia až v boji?
Prieskum bojom znamená, že vezmete napríklad prápor a vyhodnotíte si, že niekde na fronte má súper slabé miesto. Ale neviete to určite. Pokiaľ tam slabé miesto nebolo, váš prápor tam bude zničený, niekedy so šťastím stiahnete časť z neho späť. A ihneď viete, že tam je, naopak, silné miesto. Je to najdrahší spôsob prieskumu. Ale nutne musíte určiť miesto prieskumu bojom v čase, keď ofenzívu ešte len plánujete. Ukrajinci robili prieskum v čase, keď už ofenzíva prebiehala.
Ako sú na tom teraz?
Zle. Z dvoch dôvodov. Prvý je, že skutočne prišli o obrovské množstvo ľudí, či už padli, alebo boli zranení. Druhý dôvod je, že my im nedávame to, čo sme im sľúbili. Napríklad F-16 podľa pôvodných vyjadrení už dávno mali byť na bojisku, a stále nie sú.
Prečo sa im teda nedali včas?
Dali, ale zas tie prehnané očakávania, ktoré okolo toho boli. Chápem, že Ukrajinci asi preháňať musia. Ale my sme tomu podľahli. Aj tu predsa boli informácie, že vlani na jar už F-16 budú na bojisku. Ale nie je to iba o tom, naučiť sa s tým lietadlom lietať, musíte ich s ním naučiť bojovať. To neplatí len o stíhačkách, ale aj o tankoch. Celá armáda sa musí na prísun supermoderných zbraní pripraviť.
Aj keby hypoteticky s F-16-kami vedeli bojovať a mali pre nich kvalitnú podporu, koľko tých stíhačiek by museli mať, aby sa zmenila situácia na fronte?
Teraz sa hovorí o tom, že by mohli dostať celkom asi 70 stíhačiek, pričom 30 ich už majú. Na celý front by ich potrebovali odhadom 200.
A pri tankoch?
Presné čísla nikto nepozná, odhadom Ukrajinci teraz disponujú 2-tisíc tankmi. Pre útok je optimálny pomer síl 6:1, minimálny 3:1. Ale Rusi majú na bojisku tiež okolo 2-tisíc tankov. Alebo Ukrajinci by na ofenzívu potrebovali tých tankov najmenej 6-tisíc. Hovorím to zjednodušene, dôležitá je, samozrejme, aj kvalita zbraní.
Ak je pravda, že stratégiou Ruska bolo ukrajinskú armádu vykrvácať, už sa mu to podarilo?
Určite sa mu to darí. Nedávno povedal Zelenskyj, že majú iba 31-tisíc mŕtvych vojakov, ale to jednoducho nie je možné. Keby mali tak málo mŕtvych a zranených, tak by nepotrebovali mobilizovať ďalší pol milióna mužov. V čase, keď sa odhadovalo, že Rusi utrpeli straty 140-tisíc, k tomu už spomínaný Mark Milley dodal, že Ukrajinci majú straty 100-tisíc. Podľa mňa to číslo pochádzalo od spravodajských služieb, a bolo teda určite reálne.
