Galéria Slovenského rozhlasu funguje dlho, s nástupom Ivana Jančára do jej vedenia však získala novú kvalitu. Za dva a pol roka jeho pôsobenia sa stala miestom pozoruhodných výstav. Dňa 12. marca sa otvorila posledná, ktorá potrvá do 26. apríla. Nie sú peniaze.
Ivan Jančár. Foto: Martin Baumann/TASR
|
Výstava VAL – Cesty a aspekty zajtrajška, spája tri významné osobnosti: Alexa Mlynárčika a dvojicu architektov – Vieru Meckovú a Laja Kupkoviča. Zdá sa, že to boli skutoční vizionári.
Určite áno. Od začiatku 70. rokov vytvárali projekty prospektívnej architektúry, ktorých realizácia sa zdala vtedy neuskutočniteľná, ale dnes sa už podobné vízie realizujú. Stačí si zobrať napríklad futuristické mesto Neom v Saudskej Arábii. Oni však tieto projekty robili s vedomím, že navrhujú architektúru, ktorú je možné zrealizovať.
Dnes sa zdá až neuveriteľné, že v časoch normalizácie vznikla skupina, ktorá uvažovala úplne slobodne, futuristicky a v mnohom predbehla aj diela súčasných architektov. Ako sa to mohlo stať?
Alexa Mlynárčika v roku 1971 vyhodili zo Zväzu slovenských výtvarníkov, Laja Kupkoviča zo Zväzu architektov a Viera Mecková tiež nebola spoločensky prijateľná. Hľadali si takto cestu k vnútornej slobode. Za dvadsaťpäť rokov zrealizovali osem projektov, na niektorom pracovali aj pätnásť rokov. Nikto si ich projekty neobjednal, neočakávali za to žiadne peniaze a ani žiadne nedostali. Bolo to však silné vnútorné presvedčenie o správnosti ich smerovania a okrem toho Alex Mlynárčik bol mimoriadne scestovaný a prinášal podnety z celého sveta, ktoré potom rozvíjali do originálnych vízií.
Riaditeľ končiacej Galérie Slovenského rozhlasu Ivan Jančár (vľavo), ktorý má oblečené unikátne sako ušité z látky od vystavujúceho Alexandra Mlynárčika (vpravo). Foto: FB
Výstavný priestor v rozhlase je veľký, ale hlavne na tom mieste vzniká synergický efekt –vestibul, galerijné priestory a s nimi spojené koncertné sály. To všetko poskytuje, alebo má šancu poskytovať, komplexný umelecký zážitok. Ako sa vám s týmto priestorom pracovalo?
Skvele, je to nádherný priestor ako stvorený pre výstavy. Má úžasnú ľahkosť, umožňuje aj veľký odstup od diel. Napokon, má 1350 m² plus zimnú záhradu, do ktorej som na päť rokov nainštaloval monumentálne diela našich najvýznamnejších sochárov. Na vernisážach sme nemali len hudbu, ale aj tanečné predstavenia mladých baletiek, performance, k výstave VAL sme nechali natočiť aj krásny film. Okrem toho kolegyňa Danka Čarná robila skvelé vzdelávacie programy a sprievody po budove, o ktoré bol enormný záujem. Žiaľ, všetko sa končí.
Za tri roky ste urobili niekoľko tematických projektov. Prečo ste sa rozhodli ísť touto cestou?
Nechcel som ísť cestou výstav jedného autora, vybral som si robiť niečo náročnejšie – tematické projekty, a myslím si, že zvolené témy boli zaujímavé. Pripomeniem aspoň názvy výstav. Ľudské bytosti. Cez vesmír hľadíme na seba; Nikdy nevystavené; Najlepší slovenský obraz; Zabudnutí, odídení, odmlčaní; Art brut; Ne(s)pútaní; Péefka nielen ako pozdrav.
Dielo autorov Alex Mlynárčik, Viera Mecková a Lajo Kupkovič. Foto: Richard Köhler
Galéria mala rozpočet asi 80-tisíc eur ročne vrátane platov a nákladov na výstavy a energie, približne rovnakú sumu ste dokázali zohnať sponzorsky. Dá sa povedať, že to bolo “veľa muziky za málo peňazí“.
Určite. A na poslednú výstavu VAL som zohnal mnohonásobne viac, ako som dostal z rozpočtu RTVS. Je to skvelá výstava, ale bola finančne veľmi náročná. Rekonštruovalo alebo vyrábalo sa osem modelov, vydal sa 176-stranový slovensko-anglicko-francúzsky katalóg v hrubej väzbe, urobili sme k výstave krátky, ale nádherný film. Výstava bude mať reprízu v Galérii Kolektiv Cité v Marseille.
Dielo autorov Alex Mlynárčik, Viera Mecková a Lajo Kupkovič. Foto: Richard Köhler
Galéria končí z ekonomických dôvodov, ale galerijné priestory, samozrejme, ostávajú a predpokladám, že sa budú musieť nejako naplniť. Počíta sa s tým, že sa vystavia diela z depozitára RTVS. Ale aj tie bude niekto strážiť a náklady na kúrenie a osvetlenie sa v podstate nezmenia. Aká bude skutočná úspora podľa vás?
Náš rozpočet je približne 0,05 percenta z rozpočtu RTVS. Z môjho pohľadu tým, že som vedel zohnať značné financie na náročné výstavy, tak v zásade skôr prerobia, než ušetria. Nehovoriac už o dopade na celkovú kultúrnu úroveň. Galéria si už získala svoje renomé, napríklad na vernisáž VAL prišlo niečo vyše 300 návštevníkov. Je to číslo vysoko prekračujúce ostatné slovenské galérie.
Je nádej, že uzavretie galérie je dočasným riešením. V tieto dni skutočne nevieme, ako sa vyvinie osud celej verejnoprávnej inštitúcie. Pokiaľ by sa však peniaze našli, prijali by ste výzvu na vedenie galérie znova?
Galériu som si mimoriadne obľúbil, veľmi dobre sa mi tu pracovalo a mali sme malý, ale skvelý tím. Ak by som mal tie isté podmienky ako predtým, tak by som takúto ponuku s potešením prijal.
