To, že sa chystá slúžiť je prítomné v jeho odkaze, že chce byť protiváhou Ficovej vláde. Prezidentské voľby však budú pokračovaním konzervatívno-liberálneho sporu, a nie sporu demokracia verzus autokracia, ako by si to želali Korčokovi podporovatelia.
Stratégia Ivana Korčoka – urobiť zo seba kandidáta, ktorý bude ako prezident protiváhou Ficovej vládnej koalície, lebo tá predsa nemôže mať všetko, je zrozumiteľná. Rozhodne to však nebude na voličov fungovať v takej miere, ako podobná výstraha zabrala v prospech Andreja Kisku v roku 2013.
Peter Pellegrini totiž nie je taký ostro polarizujúci kandidát, ako bol Robert Fico a v prípade jeho víťazstva nepripadnú všetky tri najvyššie ústavné funkcie jedinej politickej strane. Súčasný prezidentský duel nie je väčšinovo vnímaný ako boj dobra so zlom, ale ako súboj dvoch politických táborov, v ktorom zvíťazí ten početnejší.