Hoci sa Brusel horlivo snaží (najmä finančne) podporovať Ukrajinu v jej boji s ruským agresorom, sledovaním viacerých cieľov naraz a schvaľovaním iných opatrení, vznikajú paradoxné situácie. Jedna z nich nastala po tom, čo začiatkom roka vstúpilo do platnosti takzvané uhlíkové clo.
To je zamerané na dovozcov, respektíve na tovar z tretích krajín. Európski importéri musia po novom kontrolovať, koľko emisií vzniklo pri výrobe toho, čo v zahraničí nakupujú. A od roku 2026 za ne začnú platiť.
Mechanizmus úpravy hraníc uhlíka (CBAM) sa zatiaľ týka len určitých výrobkov, ktorých produkcia je spojená s veľkým množstvom vypustených emisií, ako je napríklad cement, železo či oceľ. Z pohľadu EÚ ide o akúsi nadstavbu zabehnutého systému obchodovania s emisnými povolenkami, ktorý razantne ovplyvnil tunajších výrobcov.