Týchto obchodných partnerov Brusel postavil medzi mlynské kamene: Buď znížia svoju uhlíkovú stopu, nájdu si nových odberateľov pre svoj tovar mimo EÚ, alebo sa zmieria so stratou príjmov.
Ukrajina takýto luxus nemá
Okrem toho, že uhlíkové clo bude umelo tlačiť ceny v EÚ nahor a môže spôsobovať aj iné negatívne externality, podkopáva aj priemysel mnohých rozvojových krajín. Aj ten ukrajinský.
Východný sused Slovenska sa vo veľkej miere spolieha napríklad na vývoz železa a ocele do EÚ. Obe odvetvia podliehajú spustenému uhlíkovému clu a obe sú mimoriadne náročné na dekarbonizáciu, čo ukazuje aj stagnujúca takmer dvojmiliardová modernizácia oceliarní U. S. Steel. O to horšie sa spoločnostiam podobné kroky podstupujú, keď je krajina vo vojne.
Preto to zatiaľ vyzerá tak, že Ukrajina dostane v roku 2026, keď zákon nadobudne účinnosť, ťažký hospodársky úder.
„Ukrajinu to dostane na kolená,“ cituje web Politico Józsefa Csapóa, riaditeľa pre technológie a stratégiu spoločnosti ArcelorMittal Kryvyj Rih, najväčšej oceliarskej spoločnosti v krajine.
Krajina môže prísť o miliardy eur
Už krátko po začatí vojny začali ukrajinské závody čeliť odstávkam, nedostatku energie, pracovníkov i klesajúcemu domácemu dopytu. Výroba železa a ocele začala rýchlo klesať. Pre Kyjev zároveň ide o významné odvetvie. Ešte pred úplnou inváziou sa metalurgický sektor ako celok podieľal na tamojšom hrubom domácom produkte desiatimi percentami.
Vojna zároveň narušila dôležité obchodné cesty, čoho následkom bol pokles exportu. A firmy boli nútené smerovať všetok tovar po súši k svojim európskym susedom.
„V súčasnosti je naša závislosť od európskeho trhu dvakrát väčšia ako pred vojnou,“ povedal pre Politico Stanislav Zinčenko, ktorý vedie spoločnosť poskytujúcu poradenstvo železiarskym a oceliarskym firmám.
Ten zároveň odhaduje, že Ukrajina v súčasnosti posiela do EÚ približne 85 percent svojho vývozu železa a ocele, čo je dramatický skok oproti predvojnovej úrovni 45 percent.
Dodal, že ak by bolo potrebné za uhlík platiť už dnes, spôsobilo by to pokles vývozu až o 1,4 milióna ton surového železa, čo zodpovedá stratám približne s výškou 550 miliónov eur. Vývoz polotovarov by tiež klesol o 1,3 milióna ton, čo by predstavovalo ďalšiu stratu príjmov zhruba 590 miliónov eur.
Treba doplniť, že v posledných mesiacoch export opäť rastie, keďže od augusta minulého roka sa podarilo otvoriť koridor v Čiernom mori pre obchodné lode. V prvom mesiaci aktuálneho roka ukrajinské ťažobné spoločnosti vyviezli vyše trojnásobne viac železnej rudy, než v januári 2023. No na to, že bude koridor dlhodobo otvorený, sa nemožno spoliehať.
Výnimka
Keďže Únia masívne podporuje Ukrajinu a dokonca s ňou odštartovala prístupové rokovania, zaťažovanie ukrajinského hospodárstva uhlíkovým clom zrejme nebude v záujme európskych orgánov. V kuloároch sa preto špekuluje o udelení výnimky. Tá sa môže udeliť „ak nastala nepredvídateľná, výnimočná a nevyprovokovaná udalosť, ktorá je mimo kontroly jednej alebo viacerých tretích krajín“.
Europarlament však nemôže túto doložku prijať sám – tento krok musí urobiť Európska komisia. Jej hovorca pre Politico uviedol, že Komisia to „včas posúdi“, pričom zdôraznil, že pokračujúce úsilie Ukrajiny o vstup do EÚ si bude vyžadovať postupné zavádzanie zákonov EÚ.
To si podľa webu uvedomujú aj Ukrajinci. Výnimka podľa ukrajinského šéfa evirorezortu „v súčasnosti nie je na stole“. Namiesto toho sa plánuje prijať pilotná verzia systému obchodovania s emisnými povolenkami (ETS), a postupne tlačiť na bezemisné výrobné procesy.
Tamojší experti z odvetvia však upozorňujú na časovú náročnosť celého procesu.
Zinčenko tvrdí, že aj keď Ukrajina zavedie normy podľa vzoru EÚ, bude trvať „dvanásť alebo pätnásť rokov, kým sa naša cena uhlíka vyrovná cene v Európe“ [kým dokážu Ukrajinci vyrábať na podobne „čistej“ úrovni ako podniky v EÚ, pozn. red.].
Experti preto zdôrazňujú, že odvetvie potrebuje najmä čas na adaptáciu. Európski výrobcovia majú napríklad povolené každý rok bezplatne vypúšťať stanovené kvantum uhlíka. Hoci sa toto množstvo každý rok zmenšuje, poskytlo to spoločnostiam istý čas na modernizáciu, kým začali ich náklady stúpať.
József Csapó zároveň varuje, že ak sa nič nepodnikne, ukrajinská oceľ sa po roku 2026 stane pre EÚ príliš drahá, čo bude tlačiť krajiny bloku k vzdialenejším zdrojom. Tým sa síce ušetria peniaze, no paradoxne sa počas dlhšej prepravy vylúči viac oxidu uhličitého.
„Aj keď sa na to pozeráte čisto z hľadiska uhlíka, bude to nesprávna voľba,“ uzavrel.
