Pozitívne účinky prechádzky lesom trvajú týždeň. Stromy nás neprestávajú prekvapovať
Posvätný strom je častým motívom vo väčšine starovekých náboženstiev. V európskom priestore sa častejšie objavuje už v minojskom a mykénskom období neskorej doby bronzovej, kde bol pôvodne spájaný s materským, výchovným princípom, ale neskôr bol mužný dub zasvätený Diovi a ostatní olympskí bohovia si medzi sebou rozdelili napríklad olivovník alebo figovník.
Seasonal weather, UK - 17 Apr 2024
Prechádza lesom, ilustračná fotografia. Foto: Profimedia.sk
Aj v našej literatúre existujú desiatky titulov o mytológii a mystike stromov a nemusíme ich ani spomínať, pretože aj to, čo sme doteraz o stromoch zistili konvenčným, vedeckým spôsobom, je pozoruhodné a hodné úcty. Napríklad signalizácia organickými molekulami, zložité spolužitie stromov s hubami a s komplikovaným spoločenstvom baktérií na listoch. Stromy nás neprestávajú prekvapovať.
Časť starej úcty prešla do ľudového umenia, ornamentov na nádobách, výšiviek a piesní. Možno sa ešte odráža v barokovom kulte drobných pamiatok, ako je kaplnka a lipa nad ňou, ako aj v modernom ochranárskom hnutí a „inštitúte“ pamätných stromov. Motív stromu života alebo gotického zeleného mužíka, obklopeného listami a vetvami vyrastajúcimi z úst, je dodnes živý. Akoby stredoveký kamenár chcel vyjadriť, že listy a šumenie vetra sú slová zeleného mužíka.