Aj v našej literatúre existujú desiatky titulov o mytológii a mystike stromov a nemusíme ich ani spomínať, pretože aj to, čo sme doteraz o stromoch zistili konvenčným, vedeckým spôsobom, je pozoruhodné a hodné úcty. Napríklad signalizácia organickými molekulami, zložité spolužitie stromov s hubami a s komplikovaným spoločenstvom baktérií na listoch. Stromy nás neprestávajú prekvapovať.
Časť starej úcty prešla do ľudového umenia, ornamentov na nádobách, výšiviek a piesní. Možno sa ešte odráža v barokovom kulte drobných pamiatok, ako je kaplnka a lipa nad ňou, ako aj v modernom ochranárskom hnutí a "inštitúte" pamätných stromov. Motív stromu života alebo gotického zeleného mužíka, obklopeného listami a vetvami vyrastajúcimi z úst, je dodnes živý. Akoby stredoveký kamenár chcel vyjadriť, že listy a šumenie vetra sú slová zeleného mužíka.
Koronavírus to má v borovicovom lese ťažké
Experimenty, ktoré skúmajú reakciu organizmu na prírodné prostredie, zvyčajne zahŕňajú meranie koncentrácie rôznych látok alebo porovnávanie srdcovej frekvencie pri pohľade z okna na ulicu alebo záhradu. Zdravie je záležitosťou celého tela, preto je často ťažké nájsť len jeden typ merania. Ak by sme mali uviesť jednu skutočne prospešnú činnosť, a to z hľadiska viacerých meraných veličín, bola by to chôdza v lese, okolo ktorej Japonci vyvinuli celý zdravotný postup "kúpania sa v lese", shinrin-yoku.
Niekedy si namýšľame, že svet je zložitý. Možno je taký jednoduchý, že ho zložitá ľudská myseľ nedokáže pochopiť. Na to, aby sme boli trochu odolnejší a mali lepšiu náladu, väčšine z nás stačí hodinka alebo dve, prechádzky medzi stromami.
V čase koronakrízy sa pozornosť sústredila na vakcíny a všeobecne na "high-tech" tému molekulárnej biológie, a jednoduché merania účinku dobrého spánku, prechádzky alebo vplyvu prírody na človeka zostali v tieni.
V Japonsku sa pozorovalo výrazné, až tretinové zníženie vírusovej infekcie u ľudí, ktorí sa prechádzali v lese, najlepšie vo vyhriatom borovicovom lese, ktorý uvoľňuje veľa éterických olejov. Je škoda, že chrípkové vlny sa neprekrývajú s obdobím, keď majú lesy najvýraznejší vplyv na ľudské zdravie, ale možno je to naopak – na jeseň je toľko vírusových ochorení čiastočne preto, že nás stromy menej chránia.
Japonský výskum ukázal, že prechádzky v lese nielenže posilňujú imunitu, ale pozitívne účinky jednej prechádzky pretrvávajú približne týždeň, čo umožňuje pracujúcim ľuďom plánovať si aktivity na víkend. Jedna štúdia zistila, že až 90 percent respondentov po prechádzke v prírode pociťovalo zníženie depresívnych stavov a, naopak, po prechádzke v nákupnom centre pociťovalo 20 percent respondentov zvýšenú depresívnosť. Väzni, ktorí videli z okna stromy, boli menej chorí. Aj ďalšie experimenty naznačujú, že bez stromov sa nedá žiť.
Má to však aj svoju odvrátenú stránku. Na akejsi intuitívnej úrovni vieme, že stromy potrebujeme a že sú pre nás blahodarné. Tento pocit sa dá ľahko zneužiť pri politických alebo mediálnych akciách, keď ľudia vysádzajú stromy bez toho, aby vedeli, či budú na danom mieste vhodné, či budú mať dostatok vody a kto sa o ne bude prvé roky starať.
Čo robí strom, aby neochorel?
Stromy najčastejšie "ochorejú" podobným spôsobom ako ľudia, a to potravou a dýchaním. Potrava sa vstrebáva korienkami, ktoré sa miešajú s baktériami a hubami. Okrem výmeny živín, pri ktorej strom odovzdáva organické látky z fotosyntetickej továrne v listoch, (berie si hlavne z húb fosfor), má strom svoj ochranný "mikrobióm".
Teda aj tu je to pravdepodobne naopak, a živočíchy vrátane človeka prevzali evolučný objav mikrobiómu od vegetácie. Dôvod je jednoduchý. Baktérie a vírusy mutujú každých pár hodín, choroby útočia neustále, ale strom a človek žijú desiatky rokov. Svoju DNA menia pomaly, ale na to slúžia rýchlo reagujúce baktérie.
Strom tiež dýcha. Každý prieduch v liste je ako pľúcna komora, preto je potrebné, aby sa aj rastlina bránila proti chorobám dýchacích ciest. Má na to mnoho stratégií, ale zamerajme sa na tie, ktoré pomáhajú nám aj stromom.
Keď dýchame lesný vzduch, vdychujeme aj množstvo organických látok vrátane fytoncídov, látok, ktoré odpudzujú hmyz alebo bylinožravce, v lesoch bohatých na "éterické oleje" (zvyčajne terpény), ako napríklad v Stredomorí.
Fytoncídy majú množstvo antibakteriálnych funkcií, ale tiež znižujú aktivitu vírusov a húb. Medzi rastliny s vysokým obsahom fytoncídov patrí napríklad cesnak, levanduľa, borovica lesná, cédre a iné ihličnany, ako napríklad u nás bežne pestovaný cypruštek tupolistý. Najviac fytoncídov sa uvoľňuje pri teplotách 25 až 30 °C, takže sa neprekrývajú s jesennými vlnami chrípky.
Ľudia dýchajú lesný vzduch s fytoncídmi, ktoré preukázateľne zvyšujú množstvo NK buniek, lymfocytov (NK – natural killer, prirodzených zabijakov), a tým posilňujú imunitu. Počet štúdií o prirodzenom účinku lesných fytoncídov sa zvýšil po epidémii covidu. NK bunky majú schopnosť rýchlo reagovať na meniace sa bakteriálne a vírusové prostredie a vytvoriť účinnú antigén-špecifickú imunitnú odpoveď.
Úlohu fytoncídov najskôr poznali v ľudovom liečiteľstve, ale dnes sa najmä v Japonsku a Číne venujú ich liečivým vlastnostiam celé tímy, a to nielen z hľadiska vírusových a bakteriálnych ochorení, ale aj z hľadiska doplnkovej liečby rakoviny. Podľa japonských experimentov sa približne po dvoch až troch dňoch pobytu v lese zvyšuje množstvo NK buniek a tento účinok pretrváva ďalšie tri až štyri týždne.
Nemyslíme si, že samoliečba lesom by mala nahradiť úlohu praktického lekára, už len preto, že rôzne dreviny pri rôznych teplotách vylučujú rôzne množstvo látok, ale určite by mala byť súčasťou zdravého životného štýlu a prechádzka letným lesom môže človeku len pomôcť. Fytoncídmi možno vysvetliť aj prax vykurovania napríklad jalovcovými vetvičkami.
Čo robí srdce, keď vtáky spievajú?
Desiatky experimentov, neprekvapivo, ukázali, že už len pohľad na stromy znižuje produkciu stresových hormónov, zlepšuje náladu a znižuje krvný tlak. Dokonca aj pohľad na obrázky stromov trochu pomáha, ale účinok je menší.
Z psychologického hľadiska sa u väčšiny ľudí v lese výrazne znižujú depresívne stavy a hnev. Stres a imunita sú vzájomne prepojené javy, takže zlepšenie imunitného systému čiastočne súvisí s antistresovým účinkom lesa. Ak je pre nás strom dôležitý, hoci len na obrázku, tak v oveľa väčšej miere to platí v prípade mestských parkov. Väčšinou sa zameriavame na pozoruhodné aspekty vegetácie, ako je znižovanie hluku, filtrovanie škodlivín alebo znižovanie obsahu nízkoúrovňového ozónu.
Možno ešte dôležitejšia je ich psychologická funkcia. Je zaujímavé, že podobné pozorovania sa týkajú aj ozdravujúceho spevu vtákov. Výskum detí hrajúcich sa v parku ukázal, že už po polhodine sa zlepšuje množstvo parametrov, ktoré ovplyvňujú zdravie dieťaťa.
Keď pozorne sledujeme jednu príjemnú a nekomplikovanú vec, napríklad strom alebo kvet, obmedzíme svoj bežný multitasking, pri ktorom myslíme na niekoľko praktických činností naraz, pričom ale "kĺžeme po povrchu" vecí a udalostí.
Pri bežných činnostiach sa potrebujeme sústrediť na určitú úlohu, a preto musíme potlačiť rušivé vplyvy. Tým zamestnávame niektoré časti mozgu a strácame množstvo energie. Dostavuje sa únava, ktorú nám spôsobuje napríklad potláčanie hluku alebo rušivého hovoru ľudí (únava z usmernenej pozornosti). Výsledkom je podráždenie, znížená citlivosť na iných ľudí a malá snaha pomáhať im. Ide o prechodný stav, ale na rozdiel od neho je príbuzný jav poruchy pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) u detí zvyčajne dlhodobý. V oboch prípadoch chôdza merateľne pomáha, a ak sa prechádzate aj v lese alebo parku, účinok je výrazne väčší.
Psychológia niekedy pracuje s pojmom celková pozornosť, (mindfullness), doslova plnosť mysle. Je to technika, či skôr životný postoj: nesústredíme sa na jednu vec, ale na celé prostredie. Môže to byť príjemná miestnosť, ale ukazuje sa, že zďaleka najúčinnejšie je krásne prírodné prostredie, v našom prípade les, v Anglicku možno morské pobrežie, kde sa necielená pozornosť spája s rytmickým pohybom, teda chôdzou a prirodzeným dýchaním.
Podobný terapeutický účinok má aj pestovanie bonsajov alebo ikebana. Možno preto väčšina vedeckých poznatkov o liečivej sile prírody pochádza z Japonska alebo Číny. Je to spôsobené dlhou, po stáročia pretrvávajúcou praxou meditovania.
Cieľom bola, povedzme, "nirvána" alebo "osvietenie", ale prekážkou boli neurotické stavy či znížená pozornosť, takže najprv bolo potrebné zbaviť myseľ nepokoja pomocou praktickej psychológie. Práve z Japonska pochádza v posledných rokoch technika liečenia lesom, ktorú mnohí z nás aj tak prirodzene praktizujú, napríklad pri zbieraní húb alebo fotografovaní orchideí.
Ukázalo sa, že stromy majú určitý merateľný účinok na poúrazové stavy. Rany sa u väčšiny ľudí hoja lepšie, ak aspoň vidíme strom, kvety alebo môžeme vyjsť do lesa či záhrady. Pohľad na les znižuje dávkovanie antidepresív a liekov proti nespavosti.
Čo sa stane, keď prídeme o stromy
V roku 2002 napadol sever USA čínsky chrobák krasoň jaseňový (Agrilus planipennis), ktorý sa rozšíril z dovážaného dreva. Invázii chrobákov v krátkom čase podľahli tisíce jaseňov. V niektorých mestách tento chrobák zničil celé ulice a väčšinu stromov v parkoch.
V roku 2003 sa krasoň jaseňový rozšíril aj v okolí Moskvy, kam ho zrejme v drevených obaloch dovliekla početná čínska komunita. Najviac ohrozená je kôra a okolité drevo, kde sa kôrovce najviac vyskytujú. Kvôli lacnejšiemu dovozu často podstupujeme neúnosné riziko, ktorého škody môžu byť porovnateľné, aj keď v inej oblasti, s hackerskými útokmi alebo hybridnými vojnami.
V rozsiahlej štúdii uskutočnenej v pätnástich štátoch USA sa porovnávali oblasti postihnuté a nepostihnuté odumieraním stromov, v dôsledku kalamity krasoňa jaseňového. Tam, kde ľudia prišli o väčšinu stromov, bolo zaznamenaných šesťtisíc nadbytočných úmrtí na choroby dýchacích ciest a pätnásťtisíc nadbytočných úmrtí na choroby srdca.
Rozsiahle kalamity, najmä kôrovcové, je pravdepodobne potrebné vyhodnocovať aj u nás, a to nielen z hľadiska hospodárskych strát, ale aj z hľadiska klimatických, hydrologických a zdravotných škôd. Mestské parky majú význam nielen pre rekreáciu, ale aj pre zdravie.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.