Atentát v Krasnogorsku: Vážne pochybnosti, ešte vážnejšie dôsledky

Teroristický útok na koncert na moskovskom predmestí Krasnogorsk si vyžiadal stopäťdesiat obetí. Ide o najväčší teroristický útok v Moskve od čečenských útokov na prelome storočí.

Zodpovednosť sa pripisuje Islamskému štátu Chorásán (pokrýva Strednú Áziu, Afganistan, Pakistan, Irán), ktorý začiatkom januára spáchal masaker v iránskom Kermáne. K zodpovednosti za atentát sa však prihlásila len centrála Islamského štátu, nie jeho chorásánska odnož.

Američania podporujú verziu o Islamskom štáte Chorásán, Moskva má pochybnosti. Zatiaľ čo Irán pripísal deväťdesiat mŕtvych v Kermáne Izraelu, Rusko vyšetruje účasť Ukrajiny v Krasnogorsku. Ak sa Moskva nakoniec prikloní k ukrajinskej stope, bude to znamenať prechod do brutálnejšej fázy vojny na Ukrajine.

Majú rovnakých nepriateľov ako USA

Otázky týkajúce sa účasti Islamského štátu Chorásán sú namieste. Táto teroristická skupina vznikla pred desiatimi rokmi v Afganistane proti Talibanu a americkým okupačným silám a ich spojencom.

Verbuje prevažne miestnych bojovníkov, ktorí sa vrátili zo Sýrie, kde s podporou spojencov USA bojovali proti režimu Baššára Asada. V tom čase Taliban obviňovali z umiernenosti, pretože sa chcel dohodnúť s Američanmi a nemal záujem zúčastniť sa na medzinárodnom džiháde.

Po stiahnutí Američanov z Afganistanu zostáva Taliban ich hlavným nepriateľom. Bojujú proti Iránu, pretože nenávidia šiítov a prekáža im ruský vplyv v Sýrii a centrálnej Ázii.

Inými slovami, teraz majú v regióne rovnakých nepriateľov ako USA.

Hlavnými podporovateľmi sú tradične bohaté krajiny Perzského zálivu: Katar, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty, krajiny s významným americkým vplyvom. Nemožno z toho však vyvodzovať pevné závery o americkej účasti. Tieto režimy sú síce americkými spojencami, ale nemajú problém podporovať organizácie, ktoré sú na americkom zozname teroristov a útočia na americké ciele.

Podobnú hru hrá Izrael

Nemožno však poprieť, že Američania v Sýrii a inde opakovane ukázali, že dokážu aspoň dočasne presmerovať protiamerické teroristické skupiny proti svojim nepriateľom.

Izrael hrá podobné hry s protisionistickými islamistickými teroristami. Najznámejší je príklad izraelskej podpory extrémistického Hamasu proti umiernenému Fatahu, ale Izrael pestuje podobné skupiny aj v Sýrii a Iráne.

Preto Irán neváhal identifikovať páchateľa, keď v januári tohto roku zažil najhorší teroristický útok v Kermáne za posledných štyridsať rokov. Považoval teroristov z Islamského štátu Chorásán za obyčajné figúrky Izraela a USA. Či to tak skutočne bolo, nevieme.

Ale izraelské obvinenia Iránu z prípravy októbrového teroristického útoku Hamasu a z podpory decembrových útokov húsíov na lode v Červenom mori dávajú istú dôveryhodnosť iránskej predstave, že Kermán bol izraelskou odvetou.

Ak sa tej istej organizácii teraz pripisuje útok v Moskve, vykonaný rovnakým spôsobom ako v Kermáne občanmi Tadžikistanu, je namieste otázka o ukrajinsko-americkej stope.

Aj na Ukrajine sa môžu vytvoriť neuveriteľné spojenectvá v boji proti spoločnému nepriateľovi. Napríklad židovský oligarcha a izraelský občan Kolomojskij podporoval neonacistickú vojenskú skupinu Azov.

Navyše, podľa Moskvy sú chytení vrahovia skôr nájomní zabijaci než islamistickí fanatici. To, samozrejme, neznamená, že USA alebo Ukrajina musia mať s atentátom niečo spoločné. Skutočne mohlo ísť o netypickú akciu islamistov.

Nemôžeme však vylúčiť ani samostatnú ukrajinskú iniciatívu, s ktorou Američania nesúhlasili, alebo o nej nevedeli. Úniky informácií z amerických spravodajských služieb naznačujú, že aj k tomu dochádza, napríklad keď ukrajinské komandá vykonávajú sabotáže alebo vraždy na ruskom území.

Európa sa môže priblížiť k dlho diskutovanej vojne

Menej pravdepodobná je verzia Kyjeva, ktorá atentát v Moskve vykresľuje ako operáciu pod falošnou vlajkou, ktorú zorganizoval sám Putin. Západní proukrajinskí analytici sú opatrnejší a obmedzujú sa na varovanie, že atentát môže Putin využiť na ospravedlnenie masovej mobilizácie.

To neznamená, že Rusi preto vedome umožnili uskutočnenie atentátu alebo ho priamo pripravovali.

Niekedy dochádza k operáciám pod falošnou vlajkou, ako v prípade streľby do demonštrantov na Majdane vo februári 2014, ale určite to nie je pravidlom.

Ku konšpiračnej téze o ruskom autorstve atentátu treba pristupovať minimálne s rovnakým skepticizmom ako k tvrdeniam, že za útokmi z 11. septembra 2001 stáli Američania alebo 7. októbra 2023 Izraelčania. Navyše, Putin po svojom úspešnom znovuzvolení nepotreboval takýto brutálny postup proti vlastným ľuďom.

Ak však Moskva dospeje k záveru, že Kyjev bol nejakým spôsobom zapojený do masakry, môže očakávať odvetu, ktorá prekoná brutalitu predchádzajúcich ruských zásahov na Ukrajine.

Vojnoví štváči na všetkých stranách budú potom na koni a Európa sa priblíži k vojne, o ktorej jej lídri v posledných mesiacoch tak radi hovorili. Dúfajme, že toto nebol skutočný cieľ atentátu a že to ostane pri americkej verzii.