Šou o Karolovi Duchoňovi. Poslednýkrát odohrali predstavenie „The Duchon’s"

„Ja by som ťa dievča ľúbil, keby si sa trošku smiala…” Pri týchto slovách z piesne Čardáš dvoch sŕdc každému skalnému poslucháčovi istotne napadne aj melódia, ktorá chytí nielen za srdce, ale aj do tanca.

A práve tak chytili do spevu a tanca muzikáloví herci z Novej Scény v Bratislave všetkých divákov na svojom poslednom predstavení.

Práve v týchto dňoch totiž odohrali svoju poslednú hudobno-tanečnú show v rámci rozlúčkového turné po Slovensku.

Ľudia v preplnenej GO PASS aréne si tak mohli poslednýkrát užiť hity umelca, ktorý patrí bezpochyby k najväčším umelcom nielen svojej doby. Aj dnes jeho piesne preberajú iní speváci a iné kapely a znovu tak ožívajú jeho slávne skladby. 

Ján Ďurovčík upozornil na výnimočnosť Duchoňa

Pred koncertom sa na javisko postavil režisér Ján Ďurovčík, ktorý hneď v úvode vyzdvihol speváka s mocným hlasom Karola Duchoňa. „Keby žil, asi by bol niekde v New Yorku, lebo ozaj to je fenomenálny hlas a má fantastické skladby.”

Ďurovčík pokračoval spomienkovými slovami, ktorými sa rozlúčil s týmto hudobným skvostom, s hercami, s tanečníkmi, so spevákmi a v neposlednom rade s divákmi.

Tí sa od neho v ten večer ešte dozvedeli, prečo chcel piesne Karola Duchoňa priniesť na javisko.

„Mne prišlo veľmi ľúto, že sa jeden z najlepších hlasov, aký vôbec poznám, božský hlas Karola Duchoňa, nedožil toho, aby sme si niektoré hity mohli pozrieť v takom tom novom prevedení. Taký bol ten prvý inšpiračný zdroj pre to, aby som si povedal, že musím urobiť predstavenie, aby sme toho Duchoňa nejako reinkarnovali a ukázali, aký on bol vlastne dobrý.”

Karol Duchoň mal nádherný zamatový hlas, obrovský talent a neprehliadnuteľnú charizmu. Bolo ťažké nájsť v tejto dobe speváka, ktorý disponuje rovnakými predpokladmi?

Režisér Ďurovčík si spomenul aj na to, ako pre tento projekt hľadal výnimočný hlas, ktorý sa nerodí každý deň. „Keď idete robiť Duchoňa, musíte mať Duchoňa. Ja som vtedy spolupracoval s nezabudnuteľným a fantastickým Patrikom Vyskočilom a už vtedy som vedel, že môžem robiť show.”

Patrik Vyskočil tak zaspieval počas deväťdesiatich minút tie najväčšie Duchoňove hity. Šiel, šiel…, V slovenských dolinách, Mám ťa rád, Hrám, Elena či Smútok krásnych dievčat.

V závere už celá aréna spievala a tancovala s ním. 

Diváci tak vytvorili skvelú atmosféru a umelci sa s vďakou mohli rozlúčiť s touto nesmierne úspešnou šou, ktorú hrávali sedem rokov. Počas týchto rokov odohrali neuveriteľných 77 predstavení, ktoré realizovali krížom-krážom po tých najväčších športových halách, zimných štadiónoch a amfiteátroch.

Aký bol Duchoň v súkromí? A čo ho trápilo? 

Za jeho spevom v piesňach je cítiť hĺbku duše. Spevák musí mať čo to odžité, aby o tom vedel pravdivo spievať. A taký bol aj Karol.

Navonok silný veľký muž, no vo vnútri citlivý človek, ktorý častokrát viac pomohol druhým ako sebe. A keď potreboval pomoc on, radšej sa stiahol do ústrania, aby o ňom málokto vedel, aké vnútorné a neskôr aj fyzické muky zažíva. 

Jeho detailný životopis napísal na podnet Duchoňovej dcéry Danky Miklášovej dlhoročný novinár a spisovateľ Roman Slušný, ktorý ako sám vo svojej knihe Karol Duchoň – Muž s veľkým srdcom píše, s populárnym spevákom boli susedia.

„Naša aj Karolova rodina žila v tom istom dome. Ako malý chlapec som bol dokonca presvedčený, že známy spevák k nám občas zašiel aj na návštevu, s čím som sa následne vystatoval pred spolužiakmi,” uvádza Slušný. 

Roman vo svojej knihe išiel do hĺbky, oslovil všetkých, s ktorými kedy Karol spolupracoval, zistil o ňom všetko, čo mal v dobe písania knihy k dispozícii, aby tak o živote veľkého speváka napísal najmä odpovede na otázky, aký Karol Duchoň skutočne bol, ako sa cítil, keď spieval, či mal vôbec trému a prečo sa „hektickým spôsobom života pripravil o všetko – kariéru, rodinu aj zdravie.”

Duchoňova jediná dcéra Danka svojmu otcovi venovala v knihe veľa slov. Medzi tie najdôležitejšie asi patria: „Otec mi veľmi chýba. Zostalo po ňom prázdno. Ale miesto v mojom srdci mu bude patriť navždy.”