Zelené a sociálne fondy síce dostali pár faciek, ale mŕtve nie sú
Pravidlá ESG (Environmental, social and governance) sa dnes aplikujú v korporátnom a finančnom svete. Veľmi zjednodušene to znamená, že spoločnosť či finančný nástroj popri cielení ekonomických kritérií spĺňa aj politické kritériá týkajúce sa životného prostredia, sociálnych záležitostí a korporátneho manažmentu.
Energetická kríza v Nemecku
Ilustračná fotografia. Foto: TASR/AP
Tieto pravidlá vznikli na popud OSN viac-menej ako sebaregulácia, ktorá najskôr rýchlo prešla do portfólia ratingových agentúr a postupne sa tento rating stal súčasťou verejne vymáhaných centrálnych regulácií. Napríklad v Európskej únii platia od decembra 2023 nové pravidlá na reportovanie a dodržiavanie ESG, hoci zakladajú povinnosti najmä pri písmenku E, teda životnom prostredí.
ESG pravidlá vznikli ako snaha prilepiť morálnu nálepku na biznis. Problém je, že zoznamy toho, čo sa nám nepáči, bývajú pomerne dlhé – hlavne vtedy, ak nenesieme náklady nášho moralizovania. ESG je preto dnes zlepencom pravidiel týkajúcich sa všetkého od environmentálnych noriem cez diverzitu na pracovisku až po odmeňovanie manažmentu. Len samotná analýza a reportovanie naplnenia kritérií si vyžaduje rozsiahly byrokratický aparát a externé ratingové agentúry, nehovoriac o priamych dopadoch týchto obmedzení na fungovanie spoločností.