Tieto pravidlá vznikli na popud OSN viac-menej ako sebaregulácia, ktorá najskôr rýchlo prešla do portfólia ratingových agentúr a postupne sa tento rating stal súčasťou verejne vymáhaných centrálnych regulácií. Napríklad v Európskej únii platia od decembra 2023 nové pravidlá na reportovanie a dodržiavanie ESG, hoci zakladajú povinnosti najmä pri písmenku E, teda životnom prostredí.
ESG pravidlá vznikli ako snaha prilepiť morálnu nálepku na biznis. Problém je, že zoznamy toho, čo sa nám nepáči, bývajú pomerne dlhé – hlavne vtedy, ak nenesieme náklady nášho moralizovania. ESG je preto dnes zlepencom pravidiel týkajúcich sa všetkého od environmentálnych noriem cez diverzitu na pracovisku až po odmeňovanie manažmentu. Len samotná analýza a reportovanie naplnenia kritérií si vyžaduje rozsiahly byrokratický aparát a externé ratingové agentúry, nehovoriac o priamych dopadoch týchto obmedzení na fungovanie spoločností.
V poslednom období v ESG svete rezonovali najmä dve oblasti – jadrová energia a zbrojárstvo. Obe oblasti kritériám ESG príliš nevoňali. Kým jadrové investície si dvere postupne otvárajú (aj vďaka zmene taxonómie EÚ v roku 2022), zbrojári – najmä európski – majú stále problém dostať sa k inštitucionálnemu financovaniu. Banky im ho odmietajú poskytnúť, pretože sa boja nesplnenia ESG kritérií a následnej straty tejto nálepky.
Aj preto v Spojených štátoch aj v Únii postupne narastá nespokojnosť s ESG kritériami. V januári 2024 spoločnosť Morningstar oznámila, že v poslednom kvartáli roku 2023 došlo k odlevu takmer 2,5 miliardy dolárov z globálnych ESG fondov. Je to vôbec prvýkrát, čo globálne ESG fondy zaznamenali čistý odlev kapitálu.