Mestá pre deti: V Bratislave sa stretnú experti z celého sveta

Primátor Vallo taktiež vyzdvihol konferenciu z pohľadu európskej úrovne. Ako povedal: „Zmenu nemajú robiť len aktivisti, nemajú to robiť rôzne neziskové organizácie samy. Je to prvá konferencia, na ktorej sa stretnú spoločne neziskové organizácie, odborníci zo štátnej správy, primátori z iných veľkých miest, s ľuďmi, ktorí sa detailne venujú rôznym aspektom života dieťaťa.”

[link url =https://standard.sk/609790/v-com-ma-pellegrini-smolu-a-korcok-stastie?_gl=1*s7ofbn*_ga*ODk4ODAzMDYuMTcxMDkyNzIyNA..*_ga_HE9V628NBL*MTcxMTU0OTYzMC4xMi4xLjE3MTE1NDk3MjkuMzQuMC4w]

Počas dvoch dní sa budú venovať trom hlavným témam 

Ako uvádza Simon Battisti, architekt, ktorý v Bratislave navrhuje bezpečnejšie školské ulice, prvým bodom na konferencii bude udržateľné plánovanie mesta alebo udržateľná mobilita z pohľadu detí.

„S takýmto konceptom sme začali v 60. rokoch 20. storočia v Holandsku, keď sa plánovali rezidenčné štvrte. Budovali sme ich ako ulice, ktoré slúžia zároveň aj ako ihriská pre deti. To malo veľmi dobré výsledky, pretože sa na takomto mieste mohli pohybovať nielen deti, ale aj starší obyvatelia a všetci ľudia. Výsledkom je, že sú spokojní všetci obyvatelia.” 

Matúš Vallo v súvislosti s bezpečnosťou detí pohybujúcich sa na priechode pre chodcov apeluje aj na tento problém parkovacích miest v ich blízkosti. „Môžme začať tým, že nechceme v Bratislave mať ani jeden priechod pre chodcov, ktorý sa dotýka parkovacieho miesta v smere jazdy.” Zabezpečila by sa tým pre vodičov lepšia viditeľnosť malých detí prechádzajúcich po priechode pre chodcov. 

Ďalší bod programu na medzinárodnej konferencii bude tvorba verejných priestorov s ohľadom na potreby detí. Ako vo svojich slovách uvádza Petra Marko, riaditeľka Metropolitného inštitútu Bratislavy: „Chceme urobiť Bratislavu odolnú, starostlivú a dostupnú aj pre tých najmladších.” Ako konkrétny príklad uvádza vytvorenie lepšieho prostredia, čo sa týka verejných priestorov, ulíc a zástavok. 

Podľa slov Petry Marko je dôležité podchytiť u detí aj psychologickú zmenu. Zamerajú sa u tých najmladších viac na vytváranie ich vzťahu k miestu, v ktorom žijú.

V treťom bode sa budú venovať klimatickej odolnosti. S ňou súvisí klimatická adaptácia a to, akým spôsobom budeme na zmeny klímy reagovať. 

Petra Marko ako mama dieťaťa s respiračným ochorením prízvukuje: „Dnes už vieme, že klimatická kríza najviac postihne deti, ktoré dnes majú do päť rokov. Toto je generácia, o ktorej dnes v podstate rozhodujeme.”

Spomína tiež, že časom sa všetko posúva a mení. „Dostávame sa do priestoru edukácie, ktorá je vo veľkom procese transformácie. To znamená, že to, čo platilo voľakedy, sa dnes už mení. A platí to aj v oblasti školstva a výchovy detí. Dnes sa učíme pýtať sa správne otázky a nie odpovedať správne odpovede.”  

[link url =https://standard.sk/609290/asi-150-sviec-po-36-rokoch-ludia-si-pripomenuli-svieckovu-demonstraciu]

Architekt Simon Battisti k téme klimatickej odolnosti dodáva, kam sa veda posunula v oblasti materiálov chrániacich pred vysokými horúčavami. Na konferencii teda budú rozprávať aj o materiáli, ktorý vyvinuli vedci v extrémnych horúčavách. Ako spomína, tento materiál aj pri 50-stupňových vonkajších teplotách dokáže byť chladnejší o 20 stupňov ako okolie. Deti sa tak budú môcť hrať aj v extrémnych klimatických podmienkach na verejných priestranstvách.