Smrť. Bod, v ktorom sa raz stretneme. Okamih, kedy skončí naša časná existencia. Smrť sa týka bohatých aj chudobných, slávnych aj obyčajných, ľavičiarov aj pravičiarov, konzervatívcov aj liberálov, veriacich aj agnostikov. Vyrovnáva pozície. Stavia nás na jednu čiaru. Verím, že na štartovaciu. Pôjde už iba o jedno. Ako obstojím pred Bohom.
Prijať skutočnosť smrti je veľké umenie života.
Najťažší zápas na svojej ceste kríža vybojoval Pán Ježiš Kristus v Getsemanskej záhrade. Vtedy, keď v smrteľnej úzkosti odovzdáva svoj život Bohu: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. Avšak nie ako ja chcem, ale ako Ty.“ (Mt 26, 39) Prijal skutočnosť smrti, aj keď sa mohol rozhodnúť inak. „Nie ako ja chcem, ale Ty.“ Mohol prosiť Otca o pluky anjelov, ktorí by Ho ochránili. (Mt 26, 53) Mohol jediným zázrakom ukázať, kto je tu Pán. Ale nespravil to. Prijal kríž. Prorok Izaiáš o Ňom píše: Strápený pokorne trpel a neotvoril ústa ako baránok vedený na zabitie. (Iz 53, 6)