Kabinet dal zelenú novinkám v PZP. Pokuty za nezaplatenie však nepoputujú do jeho systému

Štandard sa téme PZP vlani venoval v súvislosti s avizovaným zdražovaním tohto produktu, ale reflektovali sme aj potrebu posilnenia práv poškodených, na ktorú dlhodobo upozorňuje Slovenská asociácia na ochranu práv poškodených (SAOPP).

Kabinet 20. marca novelu zákona o PZP schválil, Slovákov preto pravdepodobne čakajú zmeny. No kým rezort financií na svojom webe informoval o zlepšení systému tohto poistenia a zvýšení ochrany poškodených osôb, z inej strany zaznieva, že zapracovaných je minimum úprav z európskej legislatívy či spomínanej ochrany

Pritom jedným z dvoch hlavných cieľov deklarovaných predkladateľom zákona v dôvodovej správe bolo „zvýšiť ochranu poškodených osôb v dôsledku nehody spôsobenej motorovým vozidlom“. Boj za práva poškodených preto pokračuje.

Novela zvyšuje limity poistného krytia

Ako uvádza ministerstvo financií, novela zvyšuje limity poistného krytia, a teda PZP bude automaticky kryť vyššie škody. „Kým napríklad doteraz systém kryl škody na zdraví do maximálnej výšky 5,24 milióna eur, po novom bude tento limit až na úrovni 6,45 milióna,“ informuje rezort. Rovnako sa zvyšuje aj maximálna hranica škody na majetku. Tá by z doterajších 1,05 milióna eur mala poskočiť na 1,3 milióna.

Meniť sa má aj určovanie výšky škody. To podľa ministerstva nebolo jednotné a viedlo k tomu, že poškodení často neboli s priznaným plnením spokojní a spory končili na súdoch. Novela zavádza jednotný mechanizmus a poisťovne tak budú mať jasné pravidlá, podľa ktorých budú výšku škody určovať, a to v súlade s príslušnou vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR, ktorú využívajú aj súdy.

A v ústrety sa snažili vyjsť aj klientom pri regresných nárokoch. Ide v podstate o „sankcie“, ktoré môžu poisťovne voči nim uplatňovať. Ak novelu odobrí parlament, budú musieť poisťovne vziať do úvahy objektívne dôvody u klientov ako pobyt v nemocnici, zdravotné problémy a podobne, a v takých prípadoch si regres neuplatnia.

Rezortu sa nepáčilo ani konanie poisťovní voči poistníkom, ktorí boli v omeškaní so zaplatením PZP. „Ak napríklad klient zabudol alebo nemohol načas zaplatiť (a to aj napriek tomu, že zmluva bola stále platná), poisťovňa mohla voči klientovi uplatniť regres (sankciu) na uhradené poistné plnenie aj vo výške 100 percent vyplatenej náhrady,“ vysvetľuje na svojom portáli s tým, že po novom to už nebude možné a klient bude plne krytý.

Zaviesť sa majú aj povinné poistky pre konkrétnu kategóriu elektrokolobežiek, ktorým sa Štandard venoval v samostatnom článku.

„V návrhu zákona upravujeme viacero oblastí, vďaka čomu prakticky zlepšujeme fungovanie systému PZP a zároveň zvyšujeme ochranu ľudí v prípade práv voči poisťovniam. Všetky zmeny reagujú na konkrétne životné situácie, ktoré sa objavili v praxi, a som rád, že sa nám zmeny k lepšiemu podarilo dostať do legislatívy,“ konštatuje minister financií Ladislav Kamenický.

Minister financií SR Ladislav Kamenický (Smer-SD) počas vyhlásenia po ukončení 24. zasadnutia Vlády SR v Bratislave v stredu 20. marca 2024. Foto: Martin Baumann/TASR

Príprava zákona pripomínala nekonečný príbeh

Ešte v januári SAOPP poukázala na to, že povinnú úpravu sme nestihli v termíne. Štandard sa ešte koncom minulého roka opýtal kompetentných, aké dôsledky to môže pre krajinu mať. „Slovensku neprijatím smernice do konca roka 2023 nehrozia žiadne sankcie ani iné postihy, keďže boli reálne prekážky na schválenie danej smernice,“ reagoval vtedy pre Štandard tlačový odbor ministerstva s dôvetkom, že sa to nestihlo pre konanie parlamentných volieb a zostavovanie novej vlády.

Asociácia však začiatkom marca poukázala na to, že návrh o PZP síce dorazil na rokovanie legislatívnej rady vlády, obsahuje však transpozíciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2021/2118 z 24. novembra 2021. Pritom do legislatívneho procesu bol predkladateľom zaradený až 29. júna 2023. „Vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania trvalo 6 mesiacov,“ pripomína združenie.

So zavedením potrebných zmien v PZP teda výrazne meškáme. Termín na implementáciu pre členské krajiny Únie totiž uplynul už koncom minulého roka. A odborníci si vyjednávanie zjavne predstavovali inak. „Viaceré predložené zásadné pripomienky SAOPP, žiaľ, v rozporovom konaní ministerstvo neakceptovalo a formálne ich odmietlo,“ dodáva asociácia.

Niektoré akceptované návrhy sú podľa nich premietnuté do znenia novely nedostatočne a dokonca aj zmätočne. „Práva poškodených – teda faktických adresátov PZP – zostanú pri takom znení zákona neposilnené a bez potrebných úprav, čo zrejme len opäť zvýši počet súdnych sporov,“ myslí si združenie.

Pre poškodených je možné urobiť podstatne viac. „Teší nás akceptácia niektorých bodov, ktoré sa nám na pôde Ministerstva financií a Vlády SR podarilo do znenia konečne presadiť,“ konštatuje predseda asociácie Dalimil Hatok. „Spomenúť môžeme napríklad doplnenie nároku na nemajetkovú ujmu, čiastočnú úpravu regresov, či umožnenie elektronickej komunikácie pre účastníkov PZP,“ dopĺňa.

Odborná verejnosť však vidí návrh inak ako rezort. Podľa nej zavádza len akési povinné minimum zmien zo smernice. Prízvukuje aj, že znenie posilňuje práva poisťovateľov a zvyšuje sankcie za nezaplatenie PZP. „Mimochodom, tieto pokuty budú smerovať do štátnej pokladnice, nepoputujú späť do systému PZP – na posilnenie garančného fondu, prípadne prevenciu nehôd či zníženie počtu nepoistených vozidiel,“ konštatuje združenie.

Razantnejšie návrhy neboli vypočuté

Predložený návrh zákona totiž nespĺňa svoj primárny cieľ – plnú transpozíciu vyššie spomínanej smernice. „V mnohom do dnešného dňa nebola transponovaná predošlá Smernica Európskeho parlamentu a Rady ešte zo 16. septembra 2009, dokonca sme konštatovali aj nesúlad s vnútroštátnou judikatúrou SR,“ uzatvára asociácia s dôvetkom, že navrhovala razantnejšie opatrenia pre neplatičov PZP (napríklad dočasné zadržanie vodičského preukazu až do zaplatenia PZP a pokuty) alebo posilnenie prevencie nehôd cez vznik takzvaného fondu zábrany škôd. Úspešne to totiž zaviedli v Českej republike.

Existuje aj predpoklad, že s novelizáciou sa do PZP dostanú aj ďalšie zmeny a poisťovatelia budú potrebovať určitý čas na ich zapracovanie. To všetko napovedá, že účinnosť zákona bude od jeho schválenia posunutá minimálne o niekoľko mesiacov.

Novelou by sa mali poslanci Národnej rady Slovenskej republiky zaoberať už na najbližšej schôdzi parlamentu. Jej účinnosť je navrhnutá od 1. augusta 2024.