Dokonca aj najnovšie údaje z konca minulého roka ukazujú, že hospodárstvo Európskej únie stagnovalo a dosiahlo horšie výsledky, než sa očakávalo. Predovšetkým sa jej darí citeľne horšie ako ekonomike USA, ktorej hrubý domáci produkt vlani vzrástol o dva a pol percenta, čím prekonal očakávania.
Rastieme teda príliš pomaly, pretože kapitálový trh nefunguje tak, ako by mal, trpíme nedostatočnými investíciami, nadmernou reguláciou a starne nám populácia. Európski lídri sa však dlho tvárili, že zelená transformácia v kombinácii s prísnymi pravidlami idú ruka v ruke s hospodárskym rastom.
Petr Sklenář, hlavný ekonóm J&T Banky, realisticky poznamenáva, že Európa sa posledných desať až pätnásť rokov tvárila, že mnohé z jej priorít v oblasti klimatickej politiky nemajú žiadne náklady. "Hovorili sme, že záchrana planéty je prioritou a nebude to nič stáť. Čo je nezmysel, pokiaľ nepredpokladáme, že sa zastaví hospodársky rast." Európu čakajú o tri mesiace voľby, a to je jeden z dôvodov, prečo sa teraz zintenzívnili výzvy priemyslu a podnikov na zmiernenie regulácií.
A aké sú najväčšie problémy? Politika Bruselu, ktorá vyháňa zahraničné investície a vedie európske spoločnosti k presunu výroby do investične priaznivejšieho prostredia, najmä do Ameriky a Ázie, a tiež násobne rastúce ceny energií. Zároveň však má Európa vyššie mzdové náklady, a to až o 40 percent. To všetko spôsobuje, že európske podniky sú oveľa menej konkurencieschopné.
"To, že investície opúšťajú Európu, trvá už dlho. Odôvodňovalo sa to však napríklad nižšími environmentálnymi normami alebo lacnejšou pracovnou silou v juhovýchodnej Ázii. V prípade Spojených štátov sa však nižšími nákladmi na pracovnú silu argumentovať nedá. Ale energie sú tam oveľa lacnejšie a investičné prostredie je všeobecne priaznivejšie," hovorí Sklenář.
Čínska invázia elektromobilov
Stelesnením tragédie európskeho priemyslu sú automobilky. Čerstvým príkladom snahy zastaviť úpadok automobilového priemyslu je varovanie šéfa francúzskej automobilky Renault: Luca de Meo zverejnil otvorený list európskej verejnosti. Načasoval ho šikovne pred voľbami do Európskeho parlamentu, pretože vedel, že jeho výzva bude mať najväčší ohlas. Luca de Meo sa obáva najmä obrovskej konkurencie zo strany čínskych výrobcov elektromobilov, ktorej Európa v súčasnom stave nemá šancu čeliť. Hoci európski výrobcovia automobilov sa na prílev lacných čínskych modelov elektromobilov s pokročilou technológiou batérií pripravujú.
Generálny riaditeľ spoločnosti Renault vymenúva výzvy, ktorým čelia výrobcovia automobilov, medzi ktoré patrí tlak na dekarbonizáciu, regulácie, cenová nestabilnosť, prechod na elektromobilitu a nevyhnutná rekvalifikácia pracovníkov. Predovšetkým veľa operuje s pojmom štátne dotácie pre výrobcov automobilov, čo je čínska a americká prax, ktorá sa nespomaľuje, práve naopak. Celkovo už Čína naliala do nových technológií takmer 700 miliárd dolárov.
Spojené štáty prijali v roku 2022 zákon o znižovaní inflácie (Inflation Reduction Act – IRA) a len od minulého roka, keď vstúpil do platnosti, sa do ekologických technológií a priemyselnej transformácie investovalo viac ako 300 miliárd dolárov. IRA funguje predovšetkým vo forme daňových úľav pre spoločnosti, ktoré sú podmienené investíciami konkrétne do čistých technológií. Ide teda o stimuly, nie o represiu na spôsob európskej praxe. Aj preto Luca de Meo hovorí, že by malo byť na automobilkách, ako splnia stanovené ciele a prechod na elektromobilitu, a nemali by im byť diktované nesplniteľné alebo devastačné podmienky.
Veľmi kritickí voči EÚ a jej "ochote" otvoriť sa zahraničným investorom sú aj významní mimoeurópski podnikatelia. Na túto tému sa otvorene vyjadril aj Darren Woods, šéf americkej ropnej a plynárenskej spoločnosti Exxon Mobil. Pohrozil, že stiahne z Európy investície v hodnote miliárd dolárov, ak Brusel nezníži regulačné zaťaženie súvisiace s dekarbonizáciou. Už minulý rok kritizoval energetickú politiku EÚ, ktorá podľa neho zašla príliš ďaleko, pričom sankčné opatrenia voči fosílnym palivám v Európe prinútili veľké energetické spoločnosti prehodnotiť svoje plány a investovať inde.
Vtedy dôrazne upozornil, že EÚ roky odhovárala od investícií do ropy a plynu, kým musela (po začiatku vojny na Ukrajine a odstrihnutí sa od plynu z Ruska) znova začať viac spaľovať uhlie. A že ak bude naďalej trestať energetický sektor rôznymi mimoriadnymi opatreniami typu daní z neočakávaných ziskov, investičné prostredie úplne zničí. "To, čo sme videli v Európe, by nás malo prebudiť," varoval Woods. Spoločnosť Exxon Mobil preto prehodnotila svoju investičnú stratégiu v Európe a rozhodla sa realizovať nové projekty v Spojených štátoch.
Nočná mora v EÚ
Vyjadril sa aj Jim Ratcliffe, jeden z najbohatších ľudí na svete a zakladateľ britskej chemickej spoločnosti Ineos. Na základe zlých skúseností a presvedčenia, že Brusel úspešne vyháňa investície z EÚ Ratcliffe varuje, že ak sa nič nezmení, čoskoro nezostane nič ani z tak dôležitého chemického odvetvia.
Aj on sa rozhodol napísať list, tentoraz predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej. Pred štyrmi rokmi chcel Ratcliffov Ineos investovať štyri miliardy eur do výstavby nového petrochemického závodu v Európe. Projekt však od začiatku čelil problémom pre stavebné povolenia, ktoré boli niekoľkokrát udelené, ale na nátlak mimovládnych organizácií zase stiahnuté, pre údajný negatívny vplyv na životné prostredie.
Ratcliffe to nazval "nočnou morou" a povedal, že by túto investíciu nikdy neuskutočnil, keby vedel, aká byrokracia a narážanie na regulácie ju bude sprevádzať. Nielen Ratcliffe a Woods spomenuli metaforu amerického cukru a európskeho biča, ktorá symbolizuje rozdielny prístup vlád k novým investíciám v EÚ a USA. Firmy v Amerike vidia pred sebou určitú odmenu v podobe spomínaných stimulov, zatiaľ čo firmy v Európe sa obávajú trestu potopenia sa v prílišnej regulácii a veľmi malej podpore.
"Nadmiera regulácií, ktoré Európa zaviedla, zvyšuje náklady spoločností a spôsobuje, že niektoré procesy sú ekonomicky neuskutočniteľné a nerentabilné. Typickým príkladom je ťažká chemická výroba. Na jednej strane existujú dlhodobo sprísnené limity a predpisy, ktoré už mali za následok zvýšenie nákladov.
Na druhej strane je to existencia emisných kvót, ktoré sú európskym špecifikom. A veľkú úlohu zohráva aj skutočnosť, že nebudeme mať lacné zdroje energie, pretože sme si ich ako Európa zakázali a ďalej nerozvíjali. Za posledných pätnásť rokov sa v Európe už neinvestovalo do ničoho okrem obnoviteľných zdrojov. Výsledkom je veľa obmedzení a drahá energia, čo je naozaj zlý mix," potvrdzuje Sklenář.
Typickým príkladom toho, kam sa európsky priemysel dostáva, je nemecká agrochemická spoločnosť BASF, jedna z najväčších na svete. Pred takmer rokom zatvorila svoj závod na výrobu hnojív v Ludwigshafene a prepustila viac ako 2 500 ľudí. Už vtedy generálny riaditeľ spoločnosti Martin Brudermüller povedal, že má čoraz väčšie obavy o nemecký domáci trh. A odchod výroby BASF z krajiny naďalej pokračuje. Podobná situácia v Nemecku sa navyše netýka len spoločnosti BASF. Aj spoločnosti ako Volkswagen, Siemens, Bosch a Miele prepúšťajú zamestnancov alebo presúvajú výrobu do "lacnejších" krajín.
Záchranár Mario Draghi
Pred nadchádzajúcimi voľbami ukazuje EÚ náznaky toho, že má záujem aspoň o malé zmeny. Muž, ktorý bol poverený vypracovaním plánu na prekonanie stagnácie, je bývalý šéf Európskej centrálnej banky, Talian Mario Draghi. V tejto funkcii sa v roku 2012 počas dlhovej krízy preslávil vyhlásením, že centrálna banka urobí všetko pre záchranu eura. Podľa Draghiho by riešenie súčasnej krízy EÚ malo zahŕňať väčší tlak na fungovanie jednotného kapitálového trhu EÚ, ktorý by mal stimulovať rast zlepšením investičného prostredia. To však nie je nič nové.
EÚ už prišla s iniciatívou skutočne jednotného kapitálového trhu po covide, keď sa hovorilo o zabezpečení toku investícií medzi všetkými členskými štátmi. Draghi však teraz spomenul aj štátnu pomoc "v prípade potreby". Podľa oficiálnych odhadov by Európa do roku 2030 potrebovala každý rok investície do hospodárstva vo výške 650 miliárd eur a od roku 2040 dokonca 800 miliárd eur. V súčasnosti sa deje presný opak: Európa investície negeneruje, ale jej kapitál, naopak, krváca a odchádza do zahraničia. Šance ešte sa spamätať a opustiť cestu sebadeštrukcie sa rýchlo zmenšujú.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.