Christos voskrese! Realita či metafora?

Vyprázdnené kostoly, kláštory či kňazské semináre dostávajú na Veľkú noc odpoveď. Najväčší kresťanský sviatok odkrýva nielen ďalšiu z príčin súčasnej krízy, ale ponúka aj definitívnu odpoveď. Referenčným bodom je veľkonočné prázdno – prázdny hrob Ježiša Krista.

Ikona Vzkriesenia z ikonostasu Gréckokatolíckej katedrály Povýšenia sv. Kríža v Bratislave Autor fotografie ikony: Timotej Križka

„Nezívajú naše kostoly prázdnotou preto, lebo sme prestali veriť v realitu Kristovho vzkriesenia a vysvetľujeme ho ako metaforu?“ pýta sa salzburský pomocný biskup a morálny teológ Andreas Laun.    

Na vysvetlenie cituje názory „fachmanov“: „Kresťania dlho verili, že Kristovo zmŕtvychvstanie bolo historickou udalosťou a mnohí tomu veria dodnes. […] Vedecký výklad Biblie spochybňuje toto historicko-faktické chápanie. Príbehy vzkriesenia vníma skôr ako príbehy viery, ktoré treba chápať symbolicky. Podľa tohto symbolického chápania vzkriesenie neznamená, že mŕtve telo je privedené späť k životu; Viera vo vzkriesenie skôr verí, že zavraždený Ježiš zostane prítomný a účinný aj po svojej smrti. […] Psychologicky povedané, vzkriesenie môže opísať tie rastové procesy, v ktorých predchádzajúce formy života odumierajú, čím sa zviditeľňujú a umožňujú nové možnosti života.“

Následky veľkonočnej metafory


Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Po kliknutí na tlačidlo Registrovať sa Vám bude na uvedenú e-mailovú adresu doručená správa s odkazom pre dokončenie procesu registrácie. Kliknutím na odkaz v zaslanej správe vyjadríte súhlas so Všeobecnými obchodnými podmienkami Prémiového Obsahu a potvrdíte, oboznámenie sa s Podmienkami k ochrane súkromia.