„Nezívajú naše kostoly prázdnotou preto, lebo sme prestali veriť v realitu Kristovho vzkriesenia a vysvetľujeme ho ako metaforu?“ pýta sa salzburský pomocný biskup a morálny teológ Andreas Laun.
Na vysvetlenie cituje názory „fachmanov“: „Kresťania dlho verili, že Kristovo zmŕtvychvstanie bolo historickou udalosťou a mnohí tomu veria dodnes. [...] Vedecký výklad Biblie spochybňuje toto historicko-faktické chápanie. Príbehy vzkriesenia vníma skôr ako príbehy viery, ktoré treba chápať symbolicky. Podľa tohto symbolického chápania vzkriesenie neznamená, že mŕtve telo je privedené späť k životu; Viera vo vzkriesenie skôr verí, že zavraždený Ježiš zostane prítomný a účinný aj po svojej smrti. [...] Psychologicky povedané, vzkriesenie môže opísať tie rastové procesy, v ktorých predchádzajúce formy života odumierajú, čím sa zviditeľňujú a umožňujú nové možnosti života.“
Následky veľkonočnej metafory
Tento text nie je len vzorkou súčasnej teologickej diskusie či ochutnávkou liberálneho prúdu v západnej teológii. Tento obsah majú odovzdávať učitelia náboženstva žiakom nemeckých stredných škôl. Pochádza totiž z knihy Základné poznatky o náboženstve, ktorú jej autori Rüdiger Kaldewey a Franz Niehl venovali pedagógom katolíckeho náboženstva.
Nejeden katolícky katechéta s triezvym úsudkom sa pri takýchto učebných „pomôckach“ spontánne a legitímne opýta, či nie je načase vrátiť pôvodnú zastaralú kanonickú misiu a prevziať si novú – súčasnejšiu, progresívnejšiu.
Predtým však zapremýšľa. Ak je Kristovo vzkriesenie len metafora, čo to prakticky znamená pre tých vyše tristo miliónov kresťanov, ktorí sú podľa aktuálnych štatistík diskriminovaní alebo prenasledovaní kvôli svojej viere? Ak Kristus skutočne nevstal z mŕtvych, potom trpia kvôli metafore.
Stačí táto metafora aj tým piatim tisícom, ktorí prišli uplynulý rok o život kvôli svojej kresťanskej viere? Ak je Kristovo vzkriesenie len metafora, potom je načase vybrať si bezpečnejší svetonázor. Ak je Kristovo vzkriesenie len symbol, načo ešte chodiť niekam do chrámu, aby sme si to pripomenuli?
Nepotrebujeme archaické symboly, ktoré vlastne poukazujú na ďalšiu nereálnu symbolickú udalosť. A evanjelizácia? Kto sa bude strápňovať a mrhať drahocenným časom kvôli symbolickým príbehom? Metafora Kristovho vzkriesenia tak odhalila jednu z hlavných príčin smutnej reality miestnych cirkví a spoločenstiev.
Pozrite, hýbe sa!
Vďaka Bohu jestvuje aj jednoduchšie a optimistickejšie riešenie: prehĺbiť a upevniť pravú kresťanskú vieru a misiu. Svižným odrazovým mostíkom nielen pre žiakov na hodinách náboženstva je bradatá anekdota o troch priateľoch špekulujúcich o prejave, ktorý by chceli počuť na vlastnom pohrebe.
Jeden z nich by chcel na svojom pohrebe počuť, koľko toho v živote dokázal a ako všetkým bude chýbať. Druhý zasa túži po prejavoch, ako bude žiť navždy v srdciach a spomienkach svojich blízkych. Ten tretí ich napokon prekoná požiadavkou, aby na jeho pohrebe niekto povedal: Pozrite, hýbe sa!
V hĺbke nášho vnútra sa nachádza túžba žiť večne. Nie však v rozmere času, ale v celej plnosti života. Biblia obsahuje množstvo príkladov, ako si chcel človek večnosť zaistiť po svojom. Túžba po večnom živote ho od začiatku hnala k snahe žiť vo svojich deťoch, aby napokon zistil, že tento spôsob je predsa len akýsi neosobný.
Rozhodol sa preto, že bude žiť večne skrze slávu svojich diel v myšlienkach iných, ale ani táto forma neuspokojila jeho túžbu. Nevydarené pokusy však neboli zbytočné. Jednak zistil, že tadiaľto cesta nevedie, ale najmä si uvedomil, že v tejto túžbe po večnosti je odkázaný na existenciu v niekom inom.
Symbolické vzkriesenie = symbolické synovstvo
A na tomto mieste nastupuje realita veľkonočného príbehu, ktorý nám ľudskou rečou hovorí, že jediným Bytím s týmto „vybavením“ je Boh. Tak, ako reálne zdvihol Otec zo smrti Syna Ježiša Krista, tak môže a chce zdvihnúť zo smrti aj nás. Nejde pritom len o smrť fyzickú, ale v prvom rade o smrť bytostnú.
Biblia ju označuje výrazom „byť ako Boh“ a poznáme ju pod názvom hriech. Keď teda ako kresťania tvrdíme (alebo by sme mali tvrdiť), že Kristus nás vykúpil z hriechov, znamená to šťastný koniec falošných pokusov. Nemusím a vlastne ani nemôžem žiť večne ako vesmírna sirota ponechaná sama na seba.
Vzkriesenie Ježiša Krista demonštruje a ponúka riešenie. Moje osobné vzkriesenie ako dôsledok osobného vzťahu s Bohom ako Otcom. Veľká noc zjavuje, že večný život neznamená naše rozplynutie sa v Bohu, ale radostné synovstvo, ktoré sme začali a snažili sa žiť už počas tohto života.
Neviem si preto dosť dobre predstaviť, ako sa táto realita Veľkej noci dá žiť iba symbolicky. Vlastne viem, ale nechcem. Christos voskrese!