Christos voskrese! Realita či metafora?
Vyprázdnené kostoly, kláštory či kňazské semináre dostávajú na Veľkú noc odpoveď. Najväčší kresťanský sviatok odkrýva nielen ďalšiu z príčin súčasnej krízy, ale ponúka aj definitívnu odpoveď. Referenčným bodom je veľkonočné prázdno – prázdny hrob Ježiša Krista.
Ikona Vzkriesenia z ikonostasu Gréckokatolíckej katedrály Povýšenia sv. Kríža v Bratislave
Autor fotografie ikony: Timotej Križka
„Nezívajú naše kostoly prázdnotou preto, lebo sme prestali veriť v realitu Kristovho vzkriesenia a vysvetľujeme ho ako metaforu?“ pýta sa salzburský pomocný biskup a morálny teológ Andreas Laun.
Na vysvetlenie cituje názory „fachmanov“: „Kresťania dlho verili, že Kristovo zmŕtvychvstanie bolo historickou udalosťou a mnohí tomu veria dodnes. […] Vedecký výklad Biblie spochybňuje toto historicko-faktické chápanie. Príbehy vzkriesenia vníma skôr ako príbehy viery, ktoré treba chápať symbolicky. Podľa tohto symbolického chápania vzkriesenie neznamená, že mŕtve telo je privedené späť k životu; Viera vo vzkriesenie skôr verí, že zavraždený Ježiš zostane prítomný a účinný aj po svojej smrti. […] Psychologicky povedané, vzkriesenie môže opísať tie rastové procesy, v ktorých predchádzajúce formy života odumierajú, čím sa zviditeľňujú a umožňujú nové možnosti života.“