Synodalita nie je synonymom demokracie. Tak znel jeden z hlavných záverov stretnutia zástupcov nemeckého episkopátu so zástupcami Vatikánu ešte pred Veľkou nocou 22. marca.
Spoločné vyhlásenie oboch strán po stretnutí obsahovalo záväzok nemeckých biskupov nevytvárať žiadne nové vedúce štruktúry v miestnej katolíckej cirkvi proti vôli či bez súhlasu pápeža. Konkrétne ide najmä o takzvaný synodálny výbor, ktorý mal pripraviť synodálnu radu – teda orgán, v ktorom by biskupi spolu s laikmi rozhodovali o dôležitých vnútrocirkevných záležitostiach. Zámer je však v ostrom rozpore s platnými normami cirkevného práva a princípmi ekleziológie, čo Vatikán na marcovom stretnutí opäť jasne pomenoval.
Spoločná tlačová správa Nemeckej biskupskej konferencie a Centrálnej komisie nemeckých katolíkov stihla ešte krátko pre Veľkou nocou oznámiť ďalšie pokračovanie synodálnej cesty. Správa hovorí o šiestich pracovných skupinách, bez najmenšej zmienky o nedávnom „koberčeku“ v Ríme. Uvádza, že šiesta pracovná skupina svoju úlohu už splnila; pripravila štatúty a rokovací poriadok takzvaného synodálneho výboru. Toho výboru, ktorý Vatikán vyslovene zakázal. Zo správy ďalej vyplýva, že piata skupina čaká na doplnenie členov, kým štyri pracovné skupiny sú aktívne. Či ich schválil aj Rím, zostáva nateraz nejasné.