Michal Čop

Posledná debata prezidentských kandidátov, ktorá sa konala v stredu večer v RTVS, potvrdila viaceré trendy z predchádzajúcich duelov.

V štábe Ivana Korčoka si zjavne povedali, že stavia na úspešnú taktiku z prvého kola a veľa nemenili. Ivan Korčok bol už tradične konfrontačný. V každom výstupe útočil na svojho rivala, vystupoval ako kandidát opozície, ktorý má byť protiváhou koalície, vyčítal Pellegrinimu jeho zmeny postojov či kauzy aktuálnej vlády. Skrátka, pripomínal hlavné témy, ktoré burcovali jeho voličov už pred prvým kolom.

Problémom Korčoka však bolo, že chcel byť útočný a konfrontačný, no nevedel tomu dať aj patričnú emóciu a obsah. Majstrom toho bol Vladimír Mečiar, ktorý dokázal tvrdo útočiť na svojich protivníkov, mal temperament, silno emotívny prejav a poslucháča vedel zaujať. Pri Korčokovi však táto poloha „tvrdej línie“ a osobných útokov pôsobí celý čas akosi strojene. Nehodí sa k nemu a nepôsobí v nej dobre.

S tým súvisí aj hlavná novinka v prípade Korčoka oproti predchádzajúcim debatám, ktorou bolo, že tentoraz takmer úplne ignoroval otázky moderátorov. Mával dlhé útočné monológy, na konci ktorých sa poslucháč nedozvedel odpoveď na pôvodnú otázku. V dôsledku toho mal v polovici relácie zhruba o päť minút menej času ako jeho protivník.