Pellegrini potvrdil, že je lepší diskutér. Korčok stavil na taktiku z prvého kola

Debata RTVS opäť nemala potrebnú kvalitu. Kandidáti v nej predviedli voľný štýl. Pellegrini sa snažil osloviť aj stredových voličov. Korčok taktiku nemenil, opäť vystupoval asertívnejšie a konfrontačnejšie.

Posledná debata prezidentských kandidátov, ktorá sa konala v stredu večer v RTVS, potvrdila viaceré trendy z predchádzajúcich duelov.

V štábe Ivana Korčoka si zjavne povedali, že stavia na úspešnú taktiku z prvého kola a veľa nemenili. Ivan Korčok bol už tradične konfrontačný. V každom výstupe útočil na svojho rivala, vystupoval ako kandidát opozície, ktorý má byť protiváhou koalície, vyčítal Pellegrinimu jeho zmeny postojov či kauzy aktuálnej vlády. Skrátka, pripomínal hlavné témy, ktoré burcovali jeho voličov už pred prvým kolom.

Problémom Korčoka však bolo, že chcel byť útočný a konfrontačný, no nevedel tomu dať aj patričnú emóciu a obsah. Majstrom toho bol Vladimír Mečiar, ktorý dokázal tvrdo útočiť na svojich protivníkov, mal temperament, silno emotívny prejav a poslucháča vedel zaujať. Pri Korčokovi však táto poloha „tvrdej línie“ a osobných útokov pôsobí celý čas akosi strojene. Nehodí sa k nemu a nepôsobí v nej dobre.

S tým súvisí aj hlavná novinka v prípade Korčoka oproti predchádzajúcim debatám, ktorou bolo, že tentoraz takmer úplne ignoroval otázky moderátorov. Mával dlhé útočné monológy, na konci ktorých sa poslucháč nedozvedel odpoveď na pôvodnú otázku. V dôsledku toho mal v polovici relácie zhruba o päť minút menej času ako jeho protivník.

Napokon, v Korčokovom štábe nedokázali odbúrať druhú silnú slabinu ich kandidáta, ktorou je reč tela. Korčok od prvej diskusie často pozerá do papierov, prestupuje z nohy na nohu a zdá sa, akoby nestačil s dychom. To všetko pôsobí nepresvedčivo najmä na nerozhodnutého či váhavého voliča, ktorý politiku vníma prevažne vizuálne.

Na druhej strane, Peter Pellegrini aj teraz potvrdil, že je lepší rétor ako jeho rival. Pôsobil pokojnejšie, mal lepšiu reč tela aj prejav, podobne ako vo väčšine predchádzajúcich duelov.

Navyše, Pellegrini dokázal zmeniť taktiku oproti prvý dvom debatám (Rádio Slovensko a Markíza) pred druhým kolom. Bolo evidentné, že sa viac snaží o mobilizovanie stredových voličov.

Ukázal to napríklad v prvej časti duelu, keď bilancoval predchádzajúce debaty a vyzval svojho súpera na kultivovanejšiu diskusiu. Neskôr sa snažil osloviť (nielen) Harabinových voličov tým, že pripomenul, že progresívci, ktorých Korčok zastupuje, sa radi vyvyšujú nad ostatných.

Paradoxne, Korčok mu v tomto smere dobre nahral, keď tvrdil, že na oslavy SNP chodia nacionalisti s navretými žilami, voči čomu sa Pellegrini rázne ohradil.

Pellegrnimu sa tiež pomerne dobre darilo odrážať útoky svojho konkurenta v domácej politike tým, že ho spájal najmä s pôsobením v nepopulárnych vládach Igora Matoviča či Eduarda Hegera. A to v oblasti deficitu verejných financií, zlého stavu zdravotníctva či biednom stave slovenskej armády.

Bližšie k stredovému voličovi mal Pellegrini aj v oblasti geopolitiky. Zastával tu väčšinové stanovisko spoločnosti, keď sa vyslovil za mierové rokovania a ukončenie bojov na Ukrajine, Korčok, naopak, skôr zdôrazňoval vyhnanie Ruska z Ukrajiny.

Korčokovou chybou voči stredovému voličovi bolo aj to, že odmietol akúkoľvek chybu pri vojnách v Juhoslávii alebo v Iraku. Pritom hlavne Irak je dnes drvivou väčšinou spoločnosti považovaný za zlyhanie Západu, čo priznali aj mnohí západní lídri.

Pellegrini urobil v stredu večer viac pre to, aby presvedčil nerozhodnutých voličov. Otázkou je len to, či to bude stačiť na prekrytie mobilizačnej kampane, ktorú Korčok v spolupráci s opozíciou a spriatelenými médiámi predvádza už niekoľko týždňov.

Na záver treba dodať už len to, že moderátori RTVS zopakovali biedny výkon z debaty pred prvým kolom volieb.

Otázky boli znova príliš široké (napríklad vlastenectvo), čo je jednoznačnou chybou dramaturgov relácie. Moderátorská dvojica Marta Jančkárová, Marek Makara nechávala obom kandidátom opäť priestor na siahodlhé, niekoľkominútové monológy. Navyše, miestami pôsobili neobjektívne, pretože do reči skákali najmä Pellegrinimu, obzvlášť pri téme vojny na Ukrajine.

Pri otázke prípadného nasadenia vojakov moderátori Pellegrinimu pripomínali, že o tom predsa nerozhoduje prezident, ale vláda a parlament. Krátko na to nasledovala otázka moderátorky, či by prezident poslal vojakov za hranice v prípade napadnutia členského štátu NATO (o čom tiež musí rozhodnúť vláda a parlament).

Pritom to bol hlavne Korčok, kto moderátorov doslova ignoroval a k ich otázkam sa častokrát vôbec nevyjadril a išiel si svoje, akoby bol dramaturgom debaty on sám. Keďže Pellegrini sa tomu časom prispôsobil, zdalo sa, že z predvolebnej debaty je napokon súboj vo voľnom štýle, v ktorom moderátori viac zastávali skôr pozíciu divákov ako rozhodcov.