Že sa niečo vo svetovej ekonomike deje, najlepšie ilustruje, že už ani Japonsko nie je také, aké bývalo. Posledné tri dekády, ktoré sa nie náhodou v súvislosti s touto krajinou prezývajú "stratené", bolo Japonsko v ekonomickej sfére pomalou nerastúcou istotou. Starnúca populácia, centrálna banka nakupujúca vo veľkom štátne dlhopisy, výnosy na nule a dlhodobo nízka inflácia sa zveličene povedané stali novým štátnym symbolom Japoncov.
Situácia sa ale po pandémii začala meniť. Inflácia po celom svete sa nakoniec preliala aj do Japonska a jeho centrálna banka Bank of Japan musela dokonca začať pokukovať po vyšších úrokových sadzbách. Japonské istoty sa začali rozplývať, aj keď zatiaľ v porovnaní so zvyškom bohatého sveta nešlo o nič výnimočné.
Napokon, v našom regióne sme zažívali výrazne vyššiu infláciu a dramatické odpovede centrálnych bánk. Ale Japonsko tri dekády nerástlo. Pravda, sú aj autori, ktorí ukazujú, že to bolo hlavne demografickými zmenami a v prepočte na jedného pracujúceho sa Japonsku relatívne darilo, ale aj zvyšok ekonomiky je nutné nejako uživiť a demografia je tak len vysvetlením, a nie riešením problému japonského nerastenia.
Naposledy sme na konci marca mohli zažiť jednu za ďalších noviniek končiacich trojdekády japonskej stagnácie. Kurz japonského jenu k americkému doláru vyskočil prvýkrát nad hranicu z roku 1990 a dostal sa až na 151,97 jenu za dolár. Takmer sa mu to podarilo už v októbri 2022, ale vtedy sa na hranici 151,95 umelo zastavil, keď sa do situácie vložila Bank of Japan a začala len intervenovať. Tentoraz to však neurobila a nechala len prekonať 34 rokov starý rekord.
Len na predstavu, väčšina Japoncov, ktorí si pôvodný rekord môžu pamätať, bola v tom čase neplnoletá. Možno ani neprekvapí štatistika, ktorá hovorí, že väčšina novomanželov v tom čase ešte ani nežila.
Pandémia a s ňou spojené ekonomické opatrenia nás dodnes stoja veľa a dôsledky budeme pozorovať ešte dlho, v istom zmysle dokonca navždy. Situácia je už však veľmi vážna, keď pandémia zmenila aj jednu z najväčších ekonomických istôt na svete a vidíme, že sa „rozpohybovala“ aj japonská ekonomika. Roky extrémnej menovej aj fiškálnej politiky nakoniec nezvládli to, čo jeden vírus z tri hodiny vzdialeného čínskeho Wu-chanu.