Pandémia zmenila japonskú ekonomickú istotu. Krajina má najslabšiu menu od roku 1990
Že sa niečo vo svetovej ekonomike deje, najlepšie ilustruje, že už ani Japonsko nie je také, aké bývalo. Posledné tri dekády, ktoré sa nie náhodou v súvislosti s touto krajinou prezývajú "stratené", bolo Japonsko v ekonomickej sfére pomalou nerastúcou istotou. Starnúca populácia, centrálna banka nakupujúca vo veľkom štátne dlhopisy, výnosy na nule a dlhodobo nízka inflácia sa zveličene povedané stali novým štátnym symbolom Japoncov.
pexels-dsd-1822605
Ilustračné foto: Pexels.com
Situácia sa ale po pandémii začala meniť. Inflácia po celom svete sa nakoniec preliala aj do Japonska a jeho centrálna banka Bank of Japan musela dokonca začať pokukovať po vyšších úrokových sadzbách. Japonské istoty sa začali rozplývať, aj keď zatiaľ v porovnaní so zvyškom bohatého sveta nešlo o nič výnimočné.
Napokon, v našom regióne sme zažívali výrazne vyššiu infláciu a dramatické odpovede centrálnych bánk. Ale Japonsko tri dekády nerástlo. Pravda, sú aj autori, ktorí ukazujú, že to bolo hlavne demografickými zmenami a v prepočte na jedného pracujúceho sa Japonsku relatívne darilo, ale aj zvyšok ekonomiky je nutné nejako uživiť a demografia je tak len vysvetlením, a nie riešením problému japonského nerastenia.
Naposledy sme na konci marca mohli zažiť jednu za ďalších noviniek končiacich trojdekády japonskej stagnácie. Kurz japonského jenu k americkému doláru vyskočil prvýkrát nad hranicu z roku 1990 a dostal sa až na 151,97 jenu za dolár. Takmer sa mu to podarilo už v októbri 2022, ale vtedy sa na hranici 151,95 umelo zastavil, keď sa do situácie vložila Bank of Japan a začala len intervenovať. Tentoraz to však neurobila a nechala len prekonať 34 rokov starý rekord.
Len na predstavu, väčšina Japoncov, ktorí si pôvodný rekord môžu pamätať, bola v tom čase neplnoletá. Možno ani neprekvapí štatistika, ktorá hovorí, že väčšina novomanželov v tom čase ešte ani nežila.
Pandémia a s ňou spojené ekonomické opatrenia nás dodnes stoja veľa a dôsledky budeme pozorovať ešte dlho, v istom zmysle dokonca navždy. Situácia je už však veľmi vážna, keď pandémia zmenila aj jednu z najväčších ekonomických istôt na svete a vidíme, že sa „rozpohybovala“ aj japonská ekonomika. Roky extrémnej menovej aj fiškálnej politiky nakoniec nezvládli to, čo jeden vírus z tri hodiny vzdialeného čínskeho Wu-chanu.
