Dáma s kastanetami

„Baskické tance sú dravé a kastílske vystihuje strohosť, aragónske sú zas radostné, v katalánskych prevažuje lyrika, v andalúzskych zas temperamentnosť. Všetok bohatý charakter našich tancov podchytila a presadila nielen v zahraničí, ale aj v samotnom Španielsku práve Mariemma. Svoje umelecké poznanie sformovala do novej tanečnej školy, s jej metodikou dnes pracujú taneční choreografi aj pedagógovia,“ pokračuje Susana Merlo, riaditeľka Museo Mariemma so stálou expozíciou kostýmov a hudobných nástrojov, s ktorými umelkyňa vystupovala na popredných tanečných scénach. Dozvedáme sa, že životný príbeh Mariemmy spočíval v ceste nahor, profesionalite a láske ku všetkému španielskemu. Pomedzi to občas nejaká anekdota, ale žiadne drámy, romány ani škandály, a ak aj nejaké boli, zostávajú v utajení. A možno o to elegantnejšie, bez odbočiek smerom k osobnému životu, sa nám podarí nahliadnuť do obdobia, ktoré podnietilo jej umelecké smerovanie.

Mala dva roky, keď sa jej otec, obuvnícky majster, rozhodol presťahovať svoju mnohodetnú rodinu z kastílskeho mestečka do Paríža. Písal sa rok 1919. Európa sa zviechala po krvavej vojne, ktorá sa hlboko zažrala do mysle aj duší, umenie sa snažilo spracovať všetky jej hrôzy a hľadať odpoveď na otázku prečo. Zároveň sa otváral priestor na niečo nové. V londýnskom divadle Alhambra mal v rovnakom roku premiéru balet Trojrohý klobúk na hudbu španielskeho hudobného skladateľa Manuela de Fallu. Toto dielo si pre svoj súbor objednal Sergej Pavlovič Ďagilev, producent, mecenáš, kritik, baletný impresário, alebo ako ho kvetnato opísal Claude Debussy: „ruský princ, ktorého život napĺňal len vtedy, keď sa v ňom diali zázraky“. Ďagilev sa však prozaickejšie definoval sám. „Ja som, po prvé – veľký šarlatán, hoc aj nablýskaný, po druhé – veľký čarodej, po tretie – veľký bezočivec, po štvrté – človek s veľkou dávkou logiky a malým množstvom princípov, a po piate – zdá sa, ešte aj antitalent… ale našiel som svoje skutočné uplatnenie, a to je mecenášstvo,“ napísal v roku 1895 svojej nevlastnej matke a autorke rodinných memoárov Jelene Ďagilevovej.