Prezidentské voľby na Slovensku v prenesenom význame potvrdili tézu Francisa Fukuyamu, že „progresivisti nadhodnocujú, akí sú silní“.
Na Slovensku sa to časovo skoncentrovalo do niekoľkých mesiacov, keď po prehre Progresívneho Slovenska v parlamentných voľbách prišla cez víkend vážna prehra vo voľbách prezidentských. Hoci sa Ivan Korčok formálne hlásil k nezávislosti občianskeho kandidáta, jeho hlavný politický kapitál pochádzal od šimečkovcov.
Teda progresívnej strany, ktorej limity politického rastu sú úmerné hlasom veľkej skupiny voličov, ktorí sa už nejaký čas profilujú antiprogresivisticky, alebo sa „tu a teraz“ prejavili ako hodnotové opozitum „pokrokárov“. To mohlo Korčokovi postačovať na víťazstvo v prvom kole, ale znižovalo predpoklady pre úspech v druhom kole, ak táto skupina voličov príde zmobilizovaná k volebným urnám.