Ako sa európski centrálni bankári hrajú na politikov a chcú oveľa zelenšie banky
Americkí centrálni bankári v týchto dňoch vedú spor s tými európskymi. Ide o zásadný a pomerne nebývalý konflikt. Najmä predstavitelia Európskej centrálnej banky totiž chcú, aby jednotlivé súkromné banky čoraz viac „zozelenali“. Mali by vraj povinne detailne spravovať dohľadové orgány o stratégiách plnenia zelených záväzkov. To však americkí centrálni bankári pomerne ostro odmietajú, informovala agentúra Bloomberg.
Prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardeová. Foto: TASR/AP
Prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardeová. Foto: TASR/AP
Európski centrálni bankári tlačia na to, aby Bazilejský výbor pre bankový dohľad mohol od jednotlivých komerčných bánk požadovať ešte ambicióznejšie plnenie zelených záväzkov. Podľa Američanov by tým však tento výbor, ktorého sekretariát sa nachádza v ústredí bazilejskej Banky pre medzinárodné platby (akejsi „centrálnej banky centrálnych bánk“), prekračoval svoje právomoci.
Členmi Bazilejského výboru je 28 krajín alebo jurisdikcií vrátane Európskej únie a USA, respektíve centrálnych bánk a regulačných orgánov týchto krajín či jurisdikcií. Výbor predstavuje platformu pre dohadovanie medzinárodných štandardov bankovej regulácie.
Podľa kuloárnych informácií Bloombergu – rokovania prebiehajú za zatvorenými dverami – je konflikt obzvlášť vyostrený práve medzi centrálnymi bankármi z USA a ich kolegami z EÚ. Únia žiada striktnejšie pravidlá napĺňania klimatických cieľov.
Centrálne banky nemajú riešiť klímu, nechal sa nedávno počuť šéf americkej centrálnej banky Fed Jerome Powell. O jeho výroku len ťažko viesť spory. Transatlantický stret centrálnych bankárov je ďalším čriepkom do mozaiky vysvetlenia, prečo sa nožnice ekonomického výkonu medzi USA a EÚ ďalej roztvárajú. A v posledných niekoľkých rokoch ešte rýchlejšie ako predtým. Ide ale ešte o viac.
Éra záporných sadzieb sa skončila
Kde sa vlastne vzal aktivizmus európskych centrálnych bankárov? Veď centrálny bankár je stále iba štátny úradník. Síce mocný, ale úradník. Nie je volený politik, takže má konať technokraticky, rozhodne nie aktivisticky. Lenže svet centrálneho bankovníctva čoraz viac splýva s politickým kolbišťom, hoci proklamuje svoju nezávislosť. Toto splývanie sa nie náhodou časovo prekrýva s érou záporných úrokových sadzieb. Tá trvala od júla 2009 až do tohtoročného marca.
Je to zatiaľ len pár týždňov, čo sa na svete – prvýkrát za zhruba pätnásť rokov – nenachádza jediná centrálna banka, ktorá by mala svoju základnú úrokovú sadzbu v zápore. Tou poslednou bola japonská centrálna banka, ktorá však minulý mesiac zdvihla svoju sadzbu z úrovne mínus 0,1 percenta do pásma od nuly do 0,1 percenta. Sadzbu zvyšovala prvýkrát po sedemnástich rokoch.
Éra negatívnych úrokových sadzieb začala v čase globálnej finančnej krízy, keď ako vôbec prvá znížila svoje úrokové sadzby do záporu švédska centrálna banka. Tú potom nasledovali dánska, švajčiarska, japonská centrálna banka, ale aj Európska centrálna banka.
Mimoriadna inflačná vlna uplynulých rokov centrálne banky všade po svete postupne prinútila negatívne pásmo opustiť. Už je teda preč bizarná doba, keď sa muselo za uloženie peňazí v tejto banke platiť, takže vkladateľ si nakoniec namiesto zúročeného vkladu odniesol menej, než vložil.