Určite nie úplne, ale stanú sa natrvalo marginálnymi, ich prívrženci budú prakticky bezmocnou menšinou, ktorá sa bude môcť nanajvýš schádzať v salónnych krčmách a nahnevane nariekať nad meniacim sa svetom. Takýto pohľad na budúcnosť zdieľali ešte nedávno mnohí ľudia na oboch stranách súčasného spoločenského rozdelenia.
Táto – takmer istota – budúceho vývoja sa však v posledných mesiacoch otriasa. Minulý týždeň napríklad server Politico uverejnil článok, podľa ktorého niektoré (zdôrazňujem niektoré) prieskumy naznačujú, že najmladšia skupina amerických voličov sa v boji o prezidentský úrad prikláňa k Donaldovi Trumpovi. Čoraz častejšie sa objavujú texty, ktorých autori na základe hoci aj malých, ale významných náznakov usudzujú, že vlna takzvaného woke aktivizmu doznieva, že jej vplyv napríklad v anglosaských spoločnostiach slabne alebo sa obmedzuje na určité spoločenské sféry (univerzity či kultúrne inštitúcie) a do istej miery slabne aj tam.
Ako prostriedok volebného boja sa progresívne heslá veľmi neujali ani medzi politickými stratégmi v prostredí amerických demokratov a panuje zhoda na tom, že sú pre kampaň veľmi toxické. Samozrejme, situácia je v rôznych krajinách odlišná a smerom na východ vždy existovalo fázové oneskorenie v porovnaní so Západom, takže môžeme očakávať, že to bude aj tento prípad.
A opakujem, nehovoríme tu o nejakej neotrasiteľnej istote, ale o možnosti, ktorá sa dnes môže zdať pravdepodobnejšia ako, povedzme, pred dvoma rokmi. Je to aj preto, že to zodpovedá istej dlhodobej skúsenosti – po akcii prichádza reakcia, po výkyve na jednu stranu sa kyvadlo prechýli na druhú, po, povedzme, mánii prichádza vytriezvenie, čas, keď sa ľudia zrazu začnú tváriť, že extrémne názory, ktoré ešte nedávno vášnivo hlásali, v skutočnosti nikdy nemali.
Mladí ľudia majú tendenciu búriť sa proti autoritám a vo svete dnešných dospievajúcich sú v mnohých západných krajinách týmito autoritami ich pokrokoví učitelia a príslušníci ďalších skupín, ktorí sa cítia povolaní poučovať mladých.
Konzervatívnejším čitateľom môžu takéto správy znieť radostne. Ak by sa však naplnili, znamenalo by to tiež, že budú vystavené vážnejším skúškam ako dnes. Budú musieť opustiť naratív o statočnej menšine, ktorá neakceptuje šíriacu sa totalitnú mentalitu, lipne na tradičných slobodách a individuálnych právach proti mocensky ambicióznemu establišmentu odhodlanému "preprogramovať" spoločnosť a jednotlivcov.
A svoju deklarovanú oddanosť individuálnym slobodám a právam budú musieť dokázať aj v situácii, keď to budú možno práve oni, kto bude mať väčšiu možnosť ich porušovať a ospravedlňovať záujmom nejakej vlastnej "dobrej veci".
Nemôžem povedať, že táto predstava vo mne vzbudzuje pocit radostného optimizmu. Mentalitu pokrokových radikálov formovalo online prostredie so svojou skratkovitosťou, toxicitou a agresivitou. Myslenie a správanie tej nadchádzajúcej reakcie bude veľmi pravdepodobne spoluvytvárané tými istými vplyvmi. Určite sa bude líšiť ideológiou, ale nakoľko sa bude líšiť mentalitou?
Kritici súčasnej progresívnej ľavice o nej často píšu ako o sekte, pričom v niektorých jej názoroch a verejných vystúpeniach nachádzajú analógie s prejavmi náboženského zápalu. Samozrejme, zbavené korekcie, ktorou pre náboženského človeka môže byť presvedčenie o existencii autority vyššej, než je on sám.
A znova. Bude prípadná reakcia konzervatívcov v tomto smere iná? A prečo by mala byť? V tom horšom prípade čaká Západ nejaká ideologická transformácia alebo zmena pomeru síl na spoločenskom a kultúrnom bojisku, ale duch doby môže zostať rovnaký.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.