Prerozdeľovanie a platby za migrantov podporili aj naši europoslanci. Kto ako hlasoval?

Európsky parlament v stredu odhlasoval rozsiahlu reformu migračných a azylových pravidiel pre členské štáty. Poslanci v Bruseli rozhodovali až o desiatich legislatívnych textoch.

Cieľom reformy, ktorú prvýkrát predstavili v septembri 2020, je zmeniť éru chaosu tým, že sa zjednotia všetky aspekty riadenia migrácie vrátane identifikácie žiadateľov o azyl, zrýchlených hraničných postupov a presídľovania utečencov.

Hoci niektoré médiá a tlačové agentúry zmenu rámcujú ako veľké sprísnenie migrácie, úpravy sú v prevažnej miere technické a nemožno od nich očakávať zníženie prílevu prisťahovalcov na nevyhnutné minimum.

Hlavnou a najviac spornou novinkou reformy je systém takzvanej povinnej solidarity, ktorý má zabezpečiť, aby všetky krajiny bez ohľadu na ich veľkosť a polohu prispeli k zmierneniu tlaku na južnú Európu, ktorá je vystavená najväčšiemu prílevu cudzincov z Afriky a Ázie.

Jednotlivé členské štáty budú musieť na základe povinnej solidarity migrantov buď prijať, ale za nich platiť do spoločného fondu, alebo zabezpečovať technickú a prevádzkovú podporu pri zvládaní prívalu ľudí. V poslednom období sa v prípade „pokút“ za jedného neprijatého migranta, spomínala suma 20-tisíc eur.

Ako hlasovali naši zástupcovia?

Túto kontroverznú časť reformy v pléne v Bruseli podporilo 322 europoslancov, pričom 266 bolo proti a 31 sa hlasovania zdržalo.

Pokiaľ ide o slovenských europoslancov, za povinnú solidaritu hlasovali traja z nich: Lucia Ďuriš Nicholsonová, Vladimír Bilčík a Jozef Mihál, ktorý v Bruseli vystriedal Michala Šimečku.

Najviac z našich zástupcov však bolo proti. Reč je o Monike Beňovej, Robertovi Hajšelovi, Eugenovi Jurzycovi, Miriam Lexmann, Petrovi Pollákovi, Miroslavovi Radačovskom, Kataríne Roth Neveďalovej, Ivanovi Štefancovi a Milanovi Uhríkovi.

Hlasovania sa zdržali dvaja slovenskí európski poslanci, a to Martin Hojsík a Michal Wiezik.

V pôvodnej verzii tohto článku sa uvádzalo, že hlasovania sa zdržal aj Robert Hajšel, ten však využil možnosť opravy a svoj hlas zmenil za záporný.

Čo vraveli pred hlasovaním?

Migračná a azylová reforma bola jednou z tém, o ktorej v diskusii TV Joj 24 priamo v Bruseli ešte pred hlasovaním debatovali aj slovenskí europoslanci, presnejšie šestica z nich.

Roth Neveďalová ocenila, že prišlo k posilneniu Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) a iných zložiek, no finálne návrhy podľa nej neboli urobené tak, aby s nimi mohli súhlasiť. Upozornila zároveň na rozdiel medzi nelegálnou a legálnou migráciou, pričom tú legálnu vraj v Smere podporujú.

Pollák zdôraznil potrebu technicky, finančne a personálne posilniť Frontex a uviedol, že je „absurdné, že rôznymi cestami sa dnes veselo obchoduje s ľuďmi, ktorí dnes prichádzajú do Európskej únie z ekonomických dôvodov“. Za absurdné označil aj kvóty a platby za migrantov a skonštatoval, že ich postoj v hnutí sa zhoduje s postojom terajšej vládnej koalície.

Líder hnutia Republika Uhrík uviedol, že „migračný pakt je pre Slovenskú republiku absolútne neakceptovateľný“. Europoslanec ďalej pokračoval, že na základe súčasného znenia preberá v krízových situáciách prerozdeľovanie migrantov Európska komisia. Tá má podľa neho zároveň právomoc tento krízový stav sama vyhlásiť, a to na základe žiadosti toho-ktorého členského štátu.

Mihál tvrdil, že „toto, čo máme teraz na stole, z pohľadu záujmov Slovenskej republiky […] nie je v poriadku“. Vyzval tiež na zavedenie legislatívy v tej podobe, aby sme prijímali migrantov z kultúrne blízkych krajín ako Ukrajina, Moldavsko alebo aj Gruzínsko. „Mám s tým problém, aby hranice, ľudovo povedané, boli otvorené,“ doplnil tiež s tým, že Frontex musí fungovať na sto percent.

Europoslankyňa Lexmann zdôraznila, že nie je dôležitá len ochrana hraníc, ale podľa nej musíme zabezpečiť aj to, aby ľudia na hraniciach neskončili. „My absolútne zanedbávame to, že naša ekonomická, rozvojová politika, investície, bezpečnostná politika má byť zameraná na to, aby ten človek na našich hraniciach nikdy ani neskončil,“ skonštatovala.

Hojsík zdôraznil, že migračná kríza bude v budúcnosti ešte horšia, pričom ako faktor menoval „klimatickú krízu“. Úspešnosť zvládania migrácie v Európe podľa neho závisí aj od miery rozvojovej pomoci v tretích krajinách.

Problematickosť povinnej solidarity

Jedno zo schválených nariadení stanovuje, že krajinám EÚ, ktoré sú vystavené migračnému tlaku, pomôžu ostatné členské štáty buď premiestnením žiadateľov o azyl na svoje územie, finančnými príspevkami, alebo prevádzkovou a technickou podporou.

„Iba občania Slovenska a nimi poverení politici by mali rozhodovať o tom, kto sa bude zdržiavať na území Slovenska,“ prízvukoval Richard Sulík. Zdôraznil, že SaS neodmieta azylové konanie ako také a ani nie je proti migrácii. „Nikde neexistuje právo na ilegálnu migráciu,“ uviedol Sulík.

„Súčasná dohoda migračného balíka navyše zavádza takzvanú povinnú solidaritu, ktorú nepovažujeme za spravodlivú. V plnej miere totiž nezohľadňuje migračné tlaky v jednotlivých členských štátoch a solidaritu, ktorú napríklad aj Slovensko prejavilo voči odídencom z Ukrajiny,“ konštatoval podpredseda KDH Viliam Karas.

V4 je prevažne striktne proti, vyčnieva však Praha

Pripomeňme, že proti migračnej reforme ako celku sa postavila väčšina V4, pričom sčasti kladný postoj k nej vyslovilo iba Česko, ktorého minister vnútra Vít Rakušan považuje prijatý balík za dobrý základ, no prekáža mu, že niektoré časti boli zmäkčené.

Slovenský minister zahraničia Juraj Blanár k téme uviedol: „Prijatie tejto reformy je reálnou ukážkou, aké dôležité je ponechanie si práva veta v kľúčových oblastiach presadzovania národnoštátnych záujmov. Pri tomto hlasovaní nebolo možné uplatniť právo veta, preto bol návrh napriek nesúhlasu Slovenska i ďalších štátov schválený“.

„Migračný pakt je ďalším klincom do rakvy Európskej únie. Jednota je mŕtva, bezpečné hranice už neexistujú. Maďarsko sa nikdy nepoddá masovému migračnému šialenstvu. Potrebujeme zmenu v Bruseli, aby sme zastavili migráciu,“ napísal na sociálnej sieti X maďarský premiér Viktor Orbán.

Kriticky sa k novému aktu vyjadril aj poľský premiér Donald Tusk. „Nájdeme spôsoby, aby sme aj v prípade, že migračný pakt vstúpi do platnosti v takmer nezmenenej podobe, ochránili Poľsko pred mechanizmom premiestňovania,“ povedal.

Uvedený balík musia ešte formálne schváliť členské štáty v Rade EÚ – kde sa rozhoduje kvalifikovanou väčšinou, a nie jednohlasne – a nové zákony nadobudnú účinnosť po ich zverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Začnú sa uplatňovať o dva roky.