Čo hýbe poľnohospodármi?

Mnohí ľudia sa domnievajú, že poľnohospodári sú traviči studní: Hnojovica znečisťuje podzemné vody, prostriedky na ochranu rastlín narušujú biodiverzitu a chovy, ktoré nespĺňajú súčasné normy, sú proti dobrým životným podmienkam (niekto by možno povedal blahu) zvierat. Kravy, pretože prdia a vypúšťajú pritom metán, sú považované za obzvlášť ťažkých „klimatických hriešnikov“. Bývalá zelená ministerka životného prostredia Renate Künastová raz dokonca vyhlásila, že poľnohospodárstvo môže za pandémiu koronavírusu. Farmári sú obetným baránkom, ktorého bijú po dedine.

V dôsledku nepredvídateľnosti nemeckej vlády však netrpia len nemeckí poľnohospodári. Aj EÚ bráni perspektívnemu plánovaniu a investíciám stále novými nápadmi týkajúcimi sa „zelenej dohody“. A to v hospodárskom odvetví, ktoré je ešte viac než kdekoľvek inde závislé od vonkajších vplyvov - v neposlednom rade od počasia - ktoré nemožno ovplyvniť.

Možno si v Berlíne a Bruseli ešte nevšimli, ako veľmi sa poľnohospodárstvo (a poľnohospodársky priemysel) v posledných desaťročiach zmenilo. V mojej dedine už niet poľnohospodárov na čiastočný úväzok. Susedná maštaľ pre dojnice je prázdna. Kedysi sa zo stodoly šírila vôňa sladkého mlieka a sena a bolo tam obrovské množstvo múch. Kravské lajná na uliciach kŕmili celé roje hmyzu.

Smrť múch a hmyzu sa začala, keď starý chliev, na ktorý sa vzťahoval zákon na zachovanie, zatvorili: Ošípané v tme, večer, keď ich sused kŕmil, hlasno kvičali. Spomínam si, ako ma jeden cyklista zvysoka urážal, že tu chcem žiť v takýchto podmienkach. Chcela som, aj keď zápach z chlieva bol silnejší než vôňa ruží v mojej záhrade. Na vidieku platia pravidlá platné len na vidieku. Kto to nemôže vydržať, mal by zostať v meste.

Teraz stojí o dobrých 100 metrov ďalej moderný chliev, ktorý je zväčša bez zápachu a hluku a je zameraný na „dobré životné podmienky zvierat“. Ale ktovie, čo si berlínska byrokracia opäť čoskoro vymyslí, možno modernému chlievu bude chýbať pár centimetrov, aby dosiahol novo vyvinuté ideálne rozmery pre blaho ošípaných. V takom prípade bude treba vynaložiť veľa peňazí na zlepšenie - alebo farmu zatvoriť. Koniec koncov, „pre klímu“ by sa malo vo všeobecnosti jesť menej mäsa, preto sa treba postarať o to, aby sa ho produkovalo menej.

Poľnohospodári už nie sú rozhodujúcim faktorom vo voľbách. V roku 1900 pracovalo v Nemecku v poľnohospodárstve viac ako 38 percent obyvateľstva, do roku 2022 tento podiel klesol len na 1,2 percenta. Ale zatiaľ čo pred 100 rokmi jeden poľnohospodár živil približne štyroch ľudí a pred 50 rokmi len desať ľudí, dnes sa odhaduje, že jeden poľnohospodár svojimi produktmi živí približne 140 ľudí. V skutočnosti je miera potravinovej sebestačnosti v Nemecku ešte stále 86 percent.

Priateľom globálneho svetového trhu by nevadilo, keby to bolo ešte menej. Veď aj iné krajiny chcú dostať svoj tovar k nemeckým zákazníkom - napríklad maliny a čučoriedky v zime. A Ukrajina sa musí zbaviť svojho obilia - za dumpingové ceny, a teda na rozhorčenie miestnych poľnohospodárov.

A čo je šetrnému spotrebiteľovi do toho, či sa inde berú dobré životné podmienky zvierat rovnako vážne ako u nás, keď si môže kúpiť mäso lacno zo zahraničia? Veď na bývalej poľnohospodárskej pôde sa vždy dajú postaviť veterné turbíny alebo solárne panely na ochranu klímy namiesto kráv, ktoré vypúšťajú metán! (Ironie off)

Krátkozraké myslenie

Nemci sa však počas prvej svetovej vojny museli presvedčiť, že na svetový trh sa nedá vždy spoľahnúť. Britská námorná moc prerušila letecké zásobovanie Nemeckej ríše, čo bolo síce v rozpore s medzinárodným právom, ale za to veľmi úspešné: obchodná blokáda viedla k nedostatku surovín a potravín v Nemecku a k obetiam z dôvodu vyhladovania, najmä keď blokáda pokračovala aj po skončení vojny.

Bizarné boli v tom čase aj niektoré vládne opatrenia, napríklad príkaz na zabíjanie miliónov ošípaných, keďže prasa bolo údajne „deviatym nepriateľom Nemecka“. Kŕmny jačmeň, ktorý sa predtým dovážal z Ruska, už nebol k dispozícii, takže vládni počtári, vysmievaní ako „profesori“, si mysleli, že ošípané by mohli teraz ukrátiť ľudí o ich potravu, ak budú kŕmené zemiakmi.

Ale ako mohli mäso uchovať trvanlivé? Chýbali vhodné nádoby, nebolo dosť zaváraninových pohárov a ponúkané konzervy boli mizernej kvality, pretože na vojnu bolo treba kov všetkého druhu. Navyše, ak neboli ošípané, chýbal aj ich trus ako hnojivo. Pomohol by nitrát, ale to, čo bolo ešte k dispozícii, bolo potrebné na výrobu výbušnín.

V tých časoch obyvatelia miest chodili na vidiek, aby si poháňali nejaké jedlo, a zároveň sa ale sťažovali na sedliakov, že požadujú príliš vysoké ceny. Ale sedliaci, ktorí predávali príliš lacno, boli prevalcovaní meštiakmi. Začarovaný kruh. To v tom čase práve nezvýšilo sympatie k poľnohospodárom.

Je potrebná suverenita

Z dvoch svetových vojen vyplynulo poučenie, že suverenita znamená mať v prípade konfliktu voľný prístup k zdrojom energie a byť schopný zásobovať sa potravinami z vlastnej krajiny. Pretože svetový trh, ktorý nám poskytuje pochúťky, ktorým by sa v našich zemepisných šírkach nikdy nedarilo, môže niekedy zatvoriť svoje brány. To je jeden z dôvodov podpory poľnohospodárstva štátnymi dotáciami. Majú kompenzovať vyššie výrobné náklady a prísnejšie požiadavky a normy poľnohospodárstva EÚ. Bez dotácií by nielen nemecké poľnohospodárstvo nebolo schopné konkurovať nižším cenám na svetovom trhu. Okrem toho podpora poľnohospodárov nespočíva len v zásobovaní obyvateľstva základnými potravinami, ale je potrebné odmeňovať aj službu, ako je napríklad starostlivosť o prírodnú a obrábanú krajinu, ktoré poľnohospodári vykonávajú.

Namiesto podpory sa však poľnohospodári dočkali útoku, lebo údajne poškodzujú klímu. Tento útok sa stáva čoraz grotesknejším a samozrejme sa neobmedzuje len na Nemecko. Najmä Nemci sa obávajú, že používanie pesticídu glyfosát je odporný jed a znečisťuje vodu. Výskum však teraz naznačuje, že poľnohospodári za to vôbec nemôžu a že glyfosát v povrchových vodách vzniká najmä z chemicky príbuzných prísad do pracích prostriedkov, aminometylfosfonátov (AMP).

Poľnohospodár ako obetný baránok

Chov dobytka je v súčasnosti údajne úplne „škodlivý pre klímu“. Írska vláda dokonca zvažuje, že v mene ochrany klímy vybije 65 000 kusov dobytka ročne v priebehu troch rokov. V Holandsku sa Strana poľnohospodárov a občanov stala v roku 2023 najsilnejšou politickou silou, okrem iného aj preto, že tamojšia vláda chcela početnými legislatívnymi návrhmi zorganizovať skutočné vymieranie poľnohospodárov.

Suverénom je ten, kto disponuje vlastnými zdrojmi energie a kto je schopný zaistiť v krízovej situácii výživu pre svojich obyvateľov. Pokiaľ ide o zabezpečenie energiami, sme my Nemci závislí na iných ako nikdy predtým. Aktuálne už síce nie od Ruska, ale okrem iného od francúzskych atómových elektrární. Teraz má dôjsť ešte aj k ukončeniu zásobovania potravinami, pretože doteraz zveľaďovaná krajina je kvôli množstvu veterných elektrární na nerozoznanie?

Poľnohospodári v mojej dedine teraz v apríli vychádzajú na polia so svojimi traktormi, ak sa opäť nevydajú na pochod do Berlína so svojimi vozidlami, aby blokádami ciest demonštrovali proti vláde a EÚ. Ohromujúce množstvo ľudí stojí pri ceste a solidárne im tlieska. To je dobre. Power to the Bauer! Moc poľnohospodárom!