To, že sa Európa odstrihla od ruského plynu, neznamená energetickú nezávislosť. Hoci štáty starého kontinentu pomerne úspešne zhatili najlacnejšiu cestu pre ruský plyn, v skvapalnenej forme ho prúdi čoraz viac. Premisu o energetickej nezávislosti ničí aj ďalší fakt – Európa neprešla od nespoľahlivého ruského dodávateľa k desiatkam iných, ale práve naopak, nosné objemy skvapalneného plynu stále dováža zopár krajín. Závislosť od USA sa už skloňuje nielen na vojenskom, ale aj energetickom poli.
Už krátko po invázii Ruska na Ukrajinu sa väčšina európskych štátov rozhodla buď úplne, alebo aspoň čiastočne odrezať od tamojšieho plynu. Odvtedy sa kontinentu podarilo zmenšiť dovážané objemy zhruba na jednu tretinu predvojnových čísel, ktoré sa bežne pohybovali aj nad hranicou 150 miliárd kubických metrov ročne.
Z plynovodov dnes fungujú v podstate už len dva. Jeden ide cez Turecko, druhý vedie Ukrajinou na Slovensko, pričom každý prepravuje približne 14 miliárd kubíkov ročne.