Úbytok spotreby plynu sa spája s poklesom priemyselnej aktivity, ktorý obzvlášť vidieť v chemickom priemysle, ale značný je aj v oceliarstve a papierenstve. Je tento pokles prechodný či trvalý? Odpoveď naznačili výskumníci Center on Global Energy Policy na Columbia University.
Autori za pretrvávaním poklesu spotreby plynu vidia niekoľko dôvodov. Prvým je rozloženie vplyvu vysokých cien. Väčšina veľkých podnikov využíva na zabezpečenie energií dlhodobejšie kontrakty a hedžing. Znamenalo to menej ostrý nábeh vysokých cien, zároveň však aj ich pomalšie odznievanie vo výrobných nákladoch.
Ďalším, hoci podobným mechanizmom, sú energodotácie. Autori identifikovali merateľný, ale len relatívne malý efekt energodotácií na priemyselnú výrobu v jednotlivých štátoch. Tie takisto obrúsili hrany rastu cien a posunuli nákladový efekt v čase.
Ďalšou príčinou bola náhrada výroby produktov ich dovozom. Tu ide skôr o sektorovú a často dočasnú zmenu. Výrazný nárast importov z krajín mimo EÚ oproti roku 2021 zaznamenalo sklárstvo, výroba hliníka či neželezné kovy. Značný pokles produkcie v roku 2023 bolo trocha prekvapujúco badať napríklad pri dovoze základných chemikálií. Potvrdzujú to aj analýzy Európskej chemickej rady (CEFIC), ktoré v roku 2023 registrujú pokles dovozu o 21 percent.
