"Sme presvedčení, že porážka Ruska je nevyhnutá pre bezpečnosť a stabilitu v Európe," vyhlásil francúzsky líder. "Zaisťujeme našu bezpečnosť pre dnešok a zajtrajšok," uviedol a doplnil: "Nechceme vstúpiť do vojny s ruským ľudom."
Macron odmietol spresniť, ktoré krajiny zvažujú vyslanie vojakov. Zdôraznil, že v tejto veci uprednostňuje zachovanie "strategickej nejednoznačnosti". Podľa informácií Štandardu má ale ísť aj o tých najdôležitejších hráčov.
Fico hovoril pravdu, opozícia hovorila o strašení
Fico už v nedeľu vyhlásil, že z agendy konferencie v Paríži ide "mráz po chrbte" a naznačil, že témou môže byť vyslanie vojakov z krajín NATO na Ukrajinu. V pondelok na stretnutí európskych lídrov v Paríži potvrdil postoj vlády SR a koaličných partnerov, že nikdy nebudú súhlasiť s vyslaním slovenských vojakov do vojny na Ukrajine.
"Ako sme dnes ráno v Bratislave na viacerých zasadnutiach predpokladali, v Paríži bola čisto bojová atmosféra podporujúca vojnu. Nepadlo ani slovo o mieri, čo ma osobne veľmi mrzí," citoval Fica Tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.
Naopak, z radov opozície bolo počuť hlasy, podľa ktorých Fico „straší a zavádza“. Vyjadrili sa tak Progresívne Slovensko (PS) i SaS. Bývalý premiér Eduard Heger dokonca tvrdil, že skutočným zámerom Ficom zvolanej pondelkovej Bezpečnostnej rady bolo prekryť odchod firmy BOSCH.
Fico politikom opozície odkázal, že ak to myslia vážne, tak si majú zobrať samopaly na plecia a nech idú na Ukrajinu. „Nech sa páči, choďte. Ja to odmietam,“ poznamenal.
Koalícia ochotných
Premiér pred odletom z Paríža uviedol, že stretnutie zorganizované francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom bolo diskrétne, preto sa nemôže vyjadriť k príspevkom jednotlivých účastníkov.
"Môžem potvrdiť, že sú krajiny, ktoré sú pripravené poslať svojich vlastných vojakov na Ukrajinu, sú krajiny, ktoré hovoria, že nikdy, medzi ne patrí aj Slovensko, a sú krajiny, ktoré hovoria, že tento návrh treba zvážiť," povedal Fico.
Štandard na základe svojich zdrojov v pondelok informoval, že niektorí európski členovia NATO sú pripravení vyslať na Ukrajinu vojenské kontingenty, oficiálne s cieľom školiť a trénovať ukrajinských vojakov. K tomu však dochádza už v súčasnosti na území štátov NATO, skutočný cieľ by preto bol zrejme iný.
Proti je aj Nemecko, zatiaľ
Podobný signál ako Fico vysiela aj nemecký kancelár Olaf Scholz. Ten odmieta dodať Ukrajine riadené rakety Taurus a zároveň povedal, že sa obáva zavlečenia Nemecka do vojny s Ruskom. „Som prekvapený, že niektorí ľudia sa ani nezamýšľajú nad tým, či to, čo robíme, nemôže viesť k účasti vo vojne,“ povedal pred samitom Olaf Scholz.
„Nemecko je najväčším vojenským dodávateľom pre Ukrajinu v Európe a aj to tak ostane. Jedno je však isté: nebudeme sa priamo ani nepriamo podieľať na vojne. Týmito dvoma princípmi riadim všetky moje rozhodnutia,“ povedal Olaf Scholz.
Rusko postupuje, Ukrajina je vo veľkých problémoch
Rusko vo februári dobylo mesto Avdijivka, ktoré bolo dlhé roky dôležitou pevnosťou ukrajinskej armády na Donbase. Odvtedy ruské sily ďalej postupujú smerom na severozápad, pričom Ukrajincom sa nedarí stabilizovať front.
Rusi postupujú aj na juhu v Záporožskej oblasti, kde dobýjajú usadlosť Robotyne. Ide o jedno z mála miest, kde sa Ukrajine počas minuloročnej protiofenzívy podarilo získať späť územie.
EÚ zatiaľ nedokázala dodržať sľuby Ukrajine
Účastníkom samitu, na ktorom boli okrem európskych krajín zastúpené aj USA a Kanada, sa cez videonahrávku prihovoril ukrajinský prezident Zelenskyj. Poďakoval sa za pomoc a odkázal, že „Ukrajinci vedia byť vďační“.
Francúzske médiá však pripomenuli Zelenského výroky po stretnutí s bulharským premiérom Nikolajom Denkovom v Kyjeve. Zelenskyj povedal: „Z milióna nábojov, ktoré nám Európska únia sľúbila, nebolo doručených nie že 50 percent, ale, bohužiaľ, iba 30 percent.“ Ak americký Kongres neschváli nový balíček pomoci, ide o kritickú situáciu pre Ukrajinu.
