Malá história Petržalského kopca

Kopec sa nachádza v južnej časti mestskej časti Petržalka. Vznikol v 70. rokoch 20. storočia počas demolácie starej Petržalky. Tú počas socializmu zbúrali a na jej mieste postavili nové panelové sídlisko. 

Odpad, ktorý pri búraní vznikol, ako tehly, betón, plechy, komíny alebo strechy, vyvážali stavbári ďaleko na koniec vtedajšej časti mesta. Stavebný odpad bol prikrytý zeminou, na ktorej postupom času narástla náletová zeleň. Príroda sa s ním už ďalej vyrovnala po svojom. 

Dnes je však už bytová výstavba v okolí Azúrovej ulice, kde sa kopec nachádza, plne vybudovaná (v okolí kopca sa nachádza veľký developerský projekt Slnečnice), a tak sa umelo vytvorený Petržalský kopec dostal do pozornosti nielen občanov. 

Keďže sa v čase vzniku kopca nerobila žiadna evidencia o tom, čo sa naň vyváža, musia byť všetci pracovníci, stavbári a ostatní kompetentní na tomto území obozretní. 

„Čo presne sa v kopci tohto dedičstva socializmu nachádza, dnes s istotou nevieme, ale sme pripravení na všetky varianty tak, aby sme potenciálne zdravotne rizikové materiály odborne a bezpečne zlikvidovali,” dočítate sa na webovej stránke odstraneniekopca.sk, kde sa dozviete aj aktuálne informácie o pokračovaní likvidácie kopca. 

Pre Bratislavský Štandard však pán Marčan zhrnul najdôležitejšie informácie: „Samotné práce sa spustili v novembri 2023, keď sa v prvom kole odstraňovali náletové dreviny. V januári sa pripravoval priestor na zázemie staveniska, technológie potrebné na recykláciu a komunikačná infraštruktúra. Po prípravných prácach sme pristúpili k samotným recyklačným prácam.” 

Zároveň Marčan zdôrazňuje cieľ projektu, a to „vyrovnať sa s týmto historickým dedičstvom 70. rokov, keď sa na kopec vyvážal rôzny stavebný odpad a zemina pri búraní starej Petržalky”.

Kam so stavebným odpadom?

Zo stavebného odpadu sa stane opäť funkčný materiál. „Postupujeme podľa najnovších rámcov modernej recyklácie odpadu tak, aby sa zrecyklovaný materiál z kopca, ktorý je tvorený vo veľkej miere zeminou, nevyhodil na skládku, ale dostal sa opäť do obehu už ako materiál (nie odpad) v zmysle zákonných predpisov,” informuje Marčan a zároveň dopĺňa, že likvidácia kopca neprebieha len tak "zbúrame - vyvezieme preč". 

Práce na recyklovaní kopca zabezpečujú špecializované, odborne spôsobilé firmy pod dvojstupňovou kontrolou, a to odborným geologickým dozorom, ako aj technickým dozorom investora.

[link url =https://bratislava.standard.sk/524227/dunajske-velryby-zostali-v-rumunsku-vyzu-u-nas-vyhubila-chamtivost-a-moderny-pokrok]

Čo však s potenciálnym materiálom, ktorý je zdraviu škodlivý?

Väčšina obyvateľov je oboznámená s tým, že v kopci sa v malom množstve nachádza aj eternit, ktorý obsahuje azbestové vlákna. No podľa najnovších meraní, ktoré prebehli vo februári 2024, sa Petržalčania a hlavne obyvatelia Slnečníc nemajú čoho obávať. 

Ako uvádza vo svojej meracej správe Ján Antal, odborný geologický dohľad, boli vykonané "kontrolné merania prítomnosti azbestu v ovzduší a z prachového steru najbližšieho bytového domu Slnečníc. Výsledky meraní boli pod detekčným limitom".

Prítomnosť azbestových vlákien na budovách a v ovzduší sa teda dňa 8. februára 2024 nepotvrdila. 

Taktiež 22. januára 2024 odobrali aj vzorky podzemnej vody. Z monitorovacích vrtov rozmiestnených po obvode kopca na základe monitoringu zistili, že kopec nemá žiadny negatívny vplyv na kvalitu podzemných vôd. 

V budúcnosti chce CRESCO Real Estate pokračovať vo výstavbe developerského projektu Slnečnice, ktorý plánuje rozšíriť aj na miesto, kde dnes ešte stojí veľká časť kopca. Petržalský kopec budeme teda ďalej sledovať.