Ľudí zaujíma napríklad to, či som už zistil, kto je ten Satoši [Satoši Nakamoto je meno alebo pseudonym osoby alebo skupiny, ktorá navrhla a vytvorila protokol pre bitcoin, pozn. red.]. Musím povedať, že je mi to jedno a bulvár ma nezaujíma. Autor projektu to podľa mňa spravil múdro aj s tým, že svoju identitu utajil. Bitcoin už dávno nie je o jeho tvorcovi, stal sa spoločenským fenoménom a hodnotu mu dávajú ľudia, ktorí ho používajú.
Spomínaná otázka má často aj podtext, či bitcoin nevytvorili „štátni agenti snažiaci sa o ovládnutie sveta“. Priznávam, že ani pravdepodobnosť tohto scenáru nie je nulová, no je veľmi nízka. Kto rozumie rakúskej ekonomickej škole a zároveň tomu, ako je bitcoin navrhnutý, tomu musí byť jasné, odkiaľ fúkal vietor inšpirácie.
Štátni zamestnanci však v priemere nezvyknú byť tie najostrejšie ceruzky v peračníku a štát nie je práve miesto zrodu inovácií. Stačí sa pozrieť len na to, ako dlho trvalo centrálnym bankám, kým vôbec pochopili, čo bitcoin znamená. Veľa z nich to pritom „nedáva“ dodnes. Pritom pri zlých peniazoch máte 100-percentnú istotu, že ich štát manipuluje a zneužíva na ciele politikov a na nich prepojené skupiny.
V tejto súvislosti držím bitcoinu palce, rovnako ako každej decentralizovanej súkromnej alternatíve v súboji so štátnym monopolom a jeho zlými peniazmi.
Dá sa už platiť bitcoinom?
Dostal som otázku aj na to, kde sú servery, na ktorých majú ľudia uloženú svoju kryptomenu.
Koho to zaujíma, môže si to ľahko zistiť, je ich takmer 19‐tisíc. Alebo si dokonca vytvoriť vlastnú kópiu bitcoinovej pravdy tým, že rozbehne vlastný uzol. Okrem otvoreného prístupu bez ohľadu na pôvod, majetok a politickú príslušnosť je krása architektúry bitcoinu aj v tom, že bitcoinová pravda je extrémne redundantná, a preto sa ťažko cenzuruje. Na to, aby opäť vstala z popola, stačí jeden preživší harddisk s blockchainom.
Častou otázkou je tiež to, čo si vedia majitelia kryptomeny kúpiť v reálnom živote bez toho, aby nešli späť do systému. Podľa mojich poznatkov dnes už hocičo. Stačí len opustiť no-coinerskú bublinu, ponoriť sa do bitcoinovej komunity a trochu sa rozhliadnuť.
Aj mnohé obchodné reťazce už spustili platbu v bitcoinoch. Samozrejme, že obchodníci budú predávať za to, čo bude dostatočné množstvo zákazníkov používať (a čo im nezakáže štát).
Peniaze na účtoch sú rovnako digitálne ako bitcoin
Prečo by systému záležalo na tom, aby doň vstúpil finančný gigant BlackRock [spustením bitcoinových ETF, pozn. red.] a zvýšil bitcoinu cenu, znela ďalšia z otázok. Nie je to krásne? Ako diktát planktónu donútil „riaditeľa vesmíru” a výkonného šéfa BlackRocku Larryho Finka zjesť jeho vlastné slová z roku 2017, keď bitcoin nazval „indexom prania špinavých peňazí“, a začať nám, bitcoinerom, slúžiť? Aj vo financiách sú podľa môjho názoru ešte stále zvyšky trhu. Kto chce zarobiť, bude robiť to, čo od neho ľudia (planktón) chcú.
Diskutéri na mojich sociálnych sieťach sa zamýšľali aj nad tým, prečo súčasný systém bitcoin rovno nezruší, ak mu to tak prekáža. A prečo by dovolil ľuďom byť „akože“ mimo systému, keď práve cez ich vlastný finančný systém obyvateľov masovo riadi prostredníctvom dlhov, ktoré ich núti vytvárať, nech dokážu aspoň ako‐tak slušne prežiť.
Mojou odpoveďou bolo, že sú neschopní. Priemerní politici totiž nie sú to žiadni lumeni. To však neznamená, že na „zarezaní“ krypta nepracujú. Akurát im to dlho trvá. A čím dlhšie im to bude trvať, tým to bude pre nás lepšie a pre nich komplikovanejšie.
Ako každé iné peniaze, ani bitcoin nie je „ničím krytý“. Rovnako ako keď vidíte čísla na vašom bankovom účte. Nielenže nie sú ničím kryté, ale dokonca sú rovnako digitálne ako bitcoin. Zlato je podobná "bublina" ako bitcoin, akurát staršia zhruba o 5-tisíc rokov.
A prečo tak vzrástla v posledných týždňoch rástla cena bitcoinu? No, je to rovnaké, ako keď rástla cena zlata. Lebo ľudia kryptomenu intenzívnejšie nakupovali.
