Kanadskí voliči vystavujú účet progresívnemu premiérovi: Trudeau ničí strednú triedu

Justin Trudeau môže prehrať ďalšie voľby v Kanade, pretože nie je taký nahnevaný ako krajina, ktorú vedie. Tak znie prvá veta textu, ktorý prednedávnom zverejnil web Politico.

Jeho Liberálna strana sa prepadla v prieskumoch verejnej mienky. A je o dvadsať percentuálnych bodov za prvými konzervatívcami, ktorých vedie ohnivý Pierre Poilievre. Ten elektorátu rád pripomína, že po rokoch Trudeauovej vlády „je všetko rozbité“.

Kanada si v ostatných rokoch, podobne ako iné krajiny sveta, prešla vysokým tempom rastu cien, najmä potravín.

Hoci sa inflácia v Kanade nijako výrazne neodlišovala od tempa rastu cien v iných vyspelých štátoch sveta a najvyššie vystúpila na úroveň 8,1 percenta v júni 2022, tamojší obyvatelia ju prežívali dosť silno, keď si v minuloročnom prieskume až 52 percent respondentov myslelo, že v Kanade je inflácia vyššia než v porovnateľných krajinách.

Na porovnanie, inflácia v eurozóne bola v čase konania prieskumu na úrovni 5,3 percenta (metodika HICP), v EÚ 6,1 percenta (HICP), zatiaľ čo za morom to bolo 3,3 percenta (CPI). Rast cien bol v EÚ najvyšší v októbri 2022, keď sa medziročne zvýšili o dvojciferné číslo.

Avšak inflácia a jej prežívanie je len špičkou ľadovca, v zámorskom štáte sú jedným z najväčších problémov nehnuteľnosti a ich cenová nedostupnosť.

Kríza bývania

Pre vysoké úrokové sadzby, ktorými centrálna banka bojovala proti inflácii, sa v Kanade extrémne zhoršila dostupnosť bývania. To bolo omnoho nedostupnejšie než u nás už dlhé roky.

Na porovnanie, výdavky na bývanie predstavovali v roku 2015 zhruba 20 percent príjmu slovenskej domácnosti. V Kanade to bolo v tom istom čase, keď kanadský premiér Trudeau prebral pomyselné žezlo, tesne pod 40 percentami mediánového príjmu.

Dnes tvoria náklady na energie a bývanie zhruba 26 percent celkových výdavkov slovenských domácností. A hoci v pomere k mediánu disponibilného príjmu môže byť slovenské číslo odlišné, Kanaďania dnes podľa magazínu Economist dávajú na bývanie enormných 64 percent zárobkov.

Podľa centrálnej banky nebolo bývanie v Kanade takto nedostupné od začiatku 80. rokov minulého storočia.

Voliči dávajú svoju bolesť najavo

Až 53 percent Kanaďanov tvrdí, že ich osobné financie sú dnes horšie ako v roku 2015, keď bol premiér Justin Trudeau zvolený s prísľubom, že pomôže strednej triede a tým, ktorí sa do nej chcú dostať, píše agentúra Bloomberg s odvolaním sa na prieskum spoločnosti Nanos Research. Opačný názor má len necelá štvrtina opýtaných.

Najčastejšie pociťujú finančné ťažkosti ľudia vo veku 35 až 54 rokov, keď až 61 percent z nich uviedlo, že sú na tom teraz horšie.

Situácia sa dostala tak ďaleko, že potenciálni záujemcovia o bývanie musia hľadať rôzne alternatívy, ako napríklad spoločnú kúpu s priateľmi alebo rodinou či kúpu nehnuteľnosti s potenciálom prenajať jej časť, aby mali dodatočný príjem na zaplatenie hypotéky.

Ak by sa voľby konali dnes, približne 45 percent Kanaďanov uviedlo, že životné náklady vrátane nákladov na bývanie, potraviny a energie by boli najdôležitejšou otázkou, ktorá by ovplyvnila ich hlasovanie.

Obyvateľov však hnevajú aj ďalšie nepopulárne kroky súčasnej vládnej garnitúry.

Justin Trudeau hovorí o nových riešeniach v oblasti bývania v školiacom stredisku CCAT vo Woodbridge v kanadskej provincii Ontário v piatok 12. apríla 2024. Foto: Profimedia.sk

Čo Trudeaua stojí daň z uhlíka

„Mojou úlohou nie je byť populárny,“ povedal Trudeau po tom, ako sa začiatkom tohto roka zvýšila daň z emisií zo 65 na 80 dolárov za tonu oxidu uhličitého (alebo jeho ekvivalentu). Daň sa má takýmto spôsobom každoročne zvyšovať, až kým v roku 2030 nedosiahne 170 dolárov za tonu.

Economist dopĺňa, že je mimoriadne neobľúbená, podľa prieskumov verejnej mienky je odpor voči zvyšovaniu dane medzi obyvateľmi takmer 80 percent.

Trudeau ju však označil za nevyhnutný krok pri zmene spotrebiteľského správania, ktorý vraj pomôže zachrániť planétu. Kanada totiž napriek tomu, že produkuje menej ako dve percentá svetových emisií skleníkových plynov, je v prepočte na osobu jedným z najväčších svetových emitentov.

Vojna na Blízkom východe

Ešte v roku 2015 vyhral Trudeau voľby aj vďaka kampani postavenej na téme migračnej krízy, keď si získal hlasy moslimských a arabských voličov prísľubom, že Kanada prijme 25-tisíc sýrskych utečencov v prvom roku jeho vlády.

Teraz postoj k vojne na Blízkom východe Trudeauov vplyv oslabuje a rozdeľuje jeho pestrú voličskú základňu. Problémy má hlavne na dvoch frontoch – moslimskom i židovskom.

V závere roka 2023 ho v mešite vypískali a z vancouverskej reštaurácie vyhnali propalestínski demonštranti, ktorí skandovali „Prímerie, hneď!“.

Nárast antisemitizmu zase zanechal v mnohých židovských voličoch pocit, že Trudeau neurobil dosť pre to, aby sa tieto komunity cítili bezpečne.

Politico píše, že počas jeho októbrového prejavu v Ottawe, deväť dní po teroristickom útoku Hamasu na Izrael, jeho odmerané poznámky proti antisemitizmu a chvála „rozmanitosti“ vyvolali vlažnú odozvu. A to najmä v kontraste s búrlivým potleskom, ktorý sa stretol s Poilievrovými plamennými obvineniami z iránskej účasti na útoku.

Trudeauova podpora „okamžitého humanitárneho prímeria“ v Gaze tiež poburuje časť jeho vlastnej garnitúry. Nová demokratická strana, menší koaličný ľavicový partner Trudeaua, práve naopak, predložila návrh vyzývajúci na prímerie a uznanie palestínskeho štátu už krátko po teroristickom útoku Hamasu na Izrael.

Economist s odvolaním sa na denník Globe and Mail dopĺňa, že viac ako polovica Trudeauovej frakcie návrh nepodporila, kým nebol zmiernený a schválený bez zmienky o palestínskom štáte.

Na snímke zľava americký prezident Joe Biden a kanadský premiér Justin Trudeau. Foto: TASR/AP

Kanaďania sú nešťastní

Problémy bežného života i geopolitické názory sa pritom prejavujú aj na spokojnosti Kanaďanov. Zatiaľ čo pred nástupom Trudeaua na premiérsku stoličku patrili na šiestom mieste k najspokojnejším občanom na svete, podľa najnovšej správy o svetovom šťastí, ktorá vychádza z údajov získaných prieskumnou spoločnosťou Gallup, spadli „až“ na 15. miesto.

To, že v tom majú prsty najmä sociálno-ekonomické problémy, odhaľuje až podrobnejší pohľad. Medzi pomerne spokojnými zabezpečenými seniormi a ľuďmi mladšími ako 30 rokov je totiž značný rozdiel.

Mladí Kanaďania sú až 58. najšťastnejší na svete, tesne pred mládežou v Ekvádore, krajine zmietanej násilím gangov. A rozdiel je aj medzi tými, ktorí vlastnia bývanie, a tými, ktorí o tom môžu len snívať.

Podľa prieskumníka verejnej mienky Davida Coletta dnes mladší voliči, ktorí v roku 2015 dostali Trudeaua k moci, hlasujú podľa svojich problémov, nie podľa imidžu lídra. A ako hovorí pre Politico ďalší špičkový prieskumník Dan Arnold, ekonomika nebola nikdy silnou stránkou Trudeauovej Liberálnej strany.

Tú preto môže v budúcoročných októbrových voľbách čakať od ich vlastného elektorátu nepríjemné zúčtovanie.