Ivan Hoffman

Zaručeným spôsobom, ako sa vyautovať z diskusie, je nevybrať si stranu. Keď sa spor vedie o nejakú malichernosť, prejde to bez povšimnutia. Ak sa však vedie vojna, potom je ten, kto si verejne nevyberie stranu, spoločným podozrivým na oboch stranách barikády. V lepšom prípade je mu predhadzovaný alibizmus, v tom horšom nastupuje konštatovanie, že "kto nie je s nami, je proti nám".

Uvedomil som si to na Bielu nedeľu vo Velehrade, kde sa na svätej omši zúčastnili rytieri rádu Božieho hrobu jeruzalemského. Keď v homílii prišla reč na politiku, bolo na kresťanoch oboznámených s miestnymi pomermi zjavné, že nie sú ani proti Palestínčanom, ani proti Židom. Ťažko nesú, že sa vo Svätej zemi prelieva krv. Nevybrať si stranu znamená odmietnuť zabíjanie. Samozrejme, prišla reč aj na to, ako sa dnes pohŕda mierom a tými, ktorí naň vyzývajú, čoho sme svedkami aj v prípade zabíjania na Ukrajine.

Stranu si nevyberá ten, kto si chce zachovať dôveryhodnosť, niečo ako objektívny, nezaujatý pozorovateľ. V atmosfére, keď sa povinne vyberá strana, však pre nezávislých pozorovateľov niet miesta. Komplikujú vojnovú osvetu a odhaľujú triky propagandistov. Nestrannosť totiž nutne vedie k skúmaniu motivácie bojujúcich strán. Pri takomto skúmaní sa spravidla rúca čiernobiela konštrukcia súboja dobra so zlom. V počínaní tých dobrých sa nájde nejaké zverstvo a u tých zlých vyjdú najavo nejaké ich dobré dôvody. Preto keď je nestrannosť najpotrebnejšia, predháňajú sa všetci v straníckosti, presnejšie povedané, v jednostrannosti.

Nevybrať si stranu je luxus, ktorý nie je pre každého. Nezávislého, opozičného, nesúhlasného názoru sa najčastejšie dopúšťajú tí, ktorí nemajú čo stratiť. Emeritní prezidenti, bývalí diplomati, akademici na dôchodku a, samozrejme, vyhlásení problémisti. Ich motivácia býva rôzna. Môže ísť o vnútornú potrebu dopátrať sa pravdy, nechuť patriť k fanatikom, ale tiež o nutkanie za všetkých okolností sa vymedziť voči čomukoľvek. Isté je, že každá spoločnosť má úžitok z ľudí, ktorí nejdú s prúdom ani proti nemu, ale stoja pevne na brehu a nezávisle glosujú to, čo vidia.